Abstrakt
	Pre možnosti kyslého oxidačného lúhovania chalkopyritu sa skúmajú viaceré druhy efektívnych oxidačných činidiel.  Použitie ozónu ako plynného oxidačného činidla bolo publikované len nedávno a vykazuje veľmi nádejné výsledky. Najdôležitejší z nich je ten, že proces je veľmi efektívny najmä pri teplote okolia, čím odpadá nutnosť ohrevu a ochladzovania veľkých množstiev zriedených roztokov.
	V predloženej práci sa študovala možnosť priameho oxidačného lúhovania chalkopyritu vo vodnom roztoku kyseliny sírovej za pomoci plynnej atmosféry, obsahujúcej ozón. Zvláštna pozornosť sa venovala štúdiu doby kontaktu bubliniek, obsahujúcich ozón s lúhovacím rmutom s cieľom zefektívniť proces lúhovania. So zvyšovaním kvapalinového stĺpca sa zvyšuje aj výťažnosť medi do roztoku, podobne ako aj so zvyšovaním koncentrácie ozónu v pracovnej atmosfére. Zvyšovanie koncentrácie kyseliny v lúhovacom roztoku má malý vplyv na výťažnosť medi, ale pri koncentráciách 1 M H2SO4 výťažnosť mierne klesá. Tento efekt sa nepodarilo spoľahlivo vysvetliť.
	Výsledky tohoto štúdia sú založené na lúhovacích experimentoch použitím výkonného ozonizátora fy FISCHER® a aplikácii rentgenovej difrakčnej fázovej analýzy ako aj  skenovacej elektrónovej mikroskopie pri identifikácii lúhovacích zvyškov.