Abstrakt
	Recyklácia kovov ostáva významnou industriálnou aktivitou a to tak z ekonomických ako aj environmentálnych dôvodov. V tomto príspevku je diskutovaná úloha hydrometalurgie pri recyklácii zinku, medi a olova. Boli vyvinuté hydrometalurgické procesy na odlúhovanie  zinku z galvanicky pokoveného šrotu pred tavením, a takisto alkalické ako aj kyslé lúhovacie techniky za účelom odstránenia zinku z prachu pochádzajúceho z elektrických oblúkových pecí pred jeho recykláciou. Vysoké obsahy halogenidov v prachoch nasvedčujú, že procesy ako EZIMEX alebo Terra Gaia založené na chloridových systémoch môžu byť obzvlášť vhodné pre tento typ materiálov. Väčšina medenného šrotu je pretavená, ohňovo rafinovaná a odlievaná do anód pre elektrorafináciu. Pochopenie chovania sa rôznorodých nečistôt prítomných v medenných anódach pripravených zo sekundárnych materiálov a ich riadený prechod do anódového kalu tvoriaceho sa počas elektrorafinácie sú kritickým parametrom pri výrobe vysokokvalitnej katódovej medi. Hydrometalurgia hrá významnú úlohu pri spracovaní kalu pochádzajúceho z použitých olovených akumulátorov; karbonátové lúhovanie je široko používané pri eliminácii sulfátovej frakcie kalu, čím sa podarí vyhnúť emisii SO_2 pri následnom pretavovaní olova. Úloha hydrometalurgie môže byť ďalej rozšírená, ak sa podarí vyvinúť stabilné anódy umožňujúce komerčnú implementáciu mnohých vyvíjaných elektrolúhovacích procesov pre spracovanie kalu z olovených akumulátorov.