Abstrakt
	Informácie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese riadenia systémov. Možno ich získať prostredníctvom senzorických meraní, komunikáciou medzi systémom a prostredím a pod. Veľa praktických problémov, vyskytujúcich sa v prostredí výroby ocele je relatívne zložitých, nepresných, neúplných a pod.. Znalostné inžinierstvo tvorí významnú súčasť umelej inteligencie. Zahŕňa v sebe predovšetkým proces získavania znalostí, reprezentáciu znalostí a odvodzovacie mechanizmy, ktoré sú schopné vytvárať nové vedomosti z už existujúcich poznatkov. Jednou z najdôležitejších otázok znalostného inžinierstva je otázka spôsobu získavania znalostí. V súčasnosti je pochopiteľná snaha vybaviť jednotlivé systémy časťou, ktorá by umožňovala získavanie a zaznamenávanie údajov a znalostí čo najviac automatizovať a znížiť potrebu sprostredkovania človekom.  Avšak získavanie znalostí priamo od expertov tvorí doposiaľ zatiaľ nenahraditeľnú súčasť tohoto procesu. Od kvalitných informácií závisí v rozhodujúcej  miere aj kvalita rozhodovacieho procesu znalostného systému ako "inteligentného poradcu".    
	Znalostný systém je programový systém, ktorý sa od bežných programových produktov líší spôsobom, akým sú v ňom znalosti organizované, začlenené do jeho prostredia a využívané, a tiež spôsobom interakcie s užívateľom. Na rozdiel od väčšiny konvenčných programov, v ktorých sú znalosti implicitne roztrúsené, je rozhodujúca väčšina znalostí dôležitých pre riešenie problémov daného typu v rámci znalostného systému sústredená explicitne v samostatnej modulárnej štruktúre, v báze znalostí. Pri doplňovaní a modifikácii bázy znalostí už nie je potrebné modifikovať ostatné časti znalostného systému. V príspevku je uvedený jeden z algoritmov procesu získavania znalostí, ktorý bol overený a viacnásobne odskúšaný v rámci riešenia problematiky výroby ocele, pričom je načrtnutý aj následný spôsob formálneho spracovania takto získaných znalostí.