Abstrakt
	V práci sa študoval vplyv lisovacieho tlaku od 20 do 200 MPa a prídavku vody od 1 do 3 % k mletému vápencu z lokality Gombasek na niektoré charakteristiky spekaného CaO ako objemová hmotnosť, zdanlivá pórovitosť a objemové zmrštenie. Okrem toho sa porovnával vplyv nečistôt rôznych druhov mletých vápencov Gombasek (Slovensko), Hosťovce (Slovensko) a Trzuskawica (Poľsko) na hutnosť a vzhľad mikroštruktúr CaO po výpale na teplotu 1600°C. Jednotlivé suroviny sa líšili genézou a chemickým zložením. Výsledky ukázali, že pre dosiahnutie najvyššej objemovej hmotnosti a najnižšej zdanlivej pórovitosti spekaného CaO, získaného z prírodného mletého vápenca z lokality Gombasek je optimálne použitie lisovacieho tlaku okolo 20 MPa na zabezpečenie manipulačnej pevnosti a množstvo pridanej vody do 1 hmot. % z použitých rozsahov tlakov a vlhkostí. Toto množstvo vody reprezentuje prirodzenú absorbovanú vlhkosť z ovzdušia. Najvyššia objemová hmotnosť po výpale na teplotu 1600°C - 2,97 g.cm-3 sa dosiahla u slinku Hosťovce s obsahom nečistôt cca 5 % a najnižšia 2,69 g.cm-3 u slinku Trzuskawica s obsahom nečistôt cca 0,5  %. Rôzne dosiahnuté hutnosti a rozdielne vzhľady mikroštruktúr u jednotlivých slinkov indikujú, že na spekanie a vývoj štruktúry CaO má výrazný vplyv nielen obsah nečistôt ale aj genéza vápencov. Priebeh hydratácie u troch druhov CaO slinkov v prostredí s definovanou relatívnou vlhkosťou 74 % pri teplote 21°C naznačil, že materiál s najvyššou pórovitosťou a najnižšou objemovou hmotnosťou degradoval najrýchlejšie.