Abstrakt
	Teplotná rozťažnosť keramického črepu je základným parametrom pre výber vhodnej glazúry pre črep, ktorá rovnako zvyšuje úžitkové vlastnosti výrobku, ako zlepšuje jeho esteticky vzhľad. Dôležité je, aby koeficient teplotnej rozťažnosti črepu bol od teploty nasadenia glazúry až po 20°C zhodný - blízky KTR glazúry. Ak nie je dosiahnutý súlad medzi KTR črepu a glazúry, glazúra na črepe praská už pri chladení a bezprostredne po výpale. Niekedy sa trhliny v glazúre, obzvlášť na pórovine, objavujú až po niekoľkých týždňoch, ba aj rokoch. Ide o harrissové - vlasové trhliny. Vývoj trhlín je dôsledok objemového nárastom črepu, ktorý je prejavom adsorpcie vzdušnej vlhkosti niektorých zložiek črepu.
	Práca uvádza výsledky meraní teplotnej rozťažnosti (dilatácie) póroviny, 4 typov črepov, a hodnotí ich aj vo vzťahu k objemovej stálosti. Nárast rozmeru črepu vplyvom vlhkosti sa stanovil meraním dilatácie vzoriek do teplôt 575°C, ktoré boli pred meraním vystavené 15 hod. v atmosfére vodnej pary pri tlaku PH2O= 143 kPa. 
	KTR liatej- a plastickej hmoty - N sa pohybuje okolo 80.10-7K-1 a je cca o 20 10-7K-1 vyšší ako u plastickej hrubozrnnej - H a jemnozrnnej - J hmoty. Hodnoty vymedzujú vhodnosť črepu pre jednotlivé glazúry.
	Črepy z plastickej hrubozrnnej hmoty H a jemnozrnnej J vykazujú dvojnásobne vyššie hodnoty vlhkostných objemových zmien ako črepy liatej a plastickej hmoty N. Vysoké hodnoty vlhkostného nárastu stanovené u hrubozrnnej hmoty H a jemnozrnnej J upozorňujú na nebezpečie skorého vzniku vlasových trhlín v glazúre, tzv. Harrissu. V prípade črepu z hmoty liatej a plastickej N je pravdepodobnosť vzniku trhlín v glazúre, následkom vlhkostného nárastu črepu, podstatne menšia a doba, kedy sa trhliny objavia, bude dlhšia.