Abstrakt
	V práci sa sleduje proces rozpúšťania ocele v surovom železe. Proces má dve fázy: natuhávanie, spojené s nárastom hmotnosti ponorenej ocele a rozpúšťanie, spojené s úbytkom hmotnosti. Práca tento proces sleduje v závislosti od času, teploty surového železa a od hmotnosti rozpúšťanej ocele. 
	Kinetiku rozpúšťania ocele znázorňujú krivky, ktoré definujú zmeny hmotnosti skúšobného oceľového telieska na čase. Krivky majú svoj charakteristický tvar. Nachádza sa na ních niekoľko bodov, ktoré charakterizujú veličiny tohoto procesu. Predloha  popisuje zmeny kriviek a zmeny týchto veličín v záviskosti od času, od teploty a od hmotnosti skúšobného telieska. V práci sa popisuje vzťah medzi nezávisle premennými a závisle premennými veličinami tohoto procesu.  
	V rozpúšťacích systémoch tuhý kov - kovová tavenina, vystupujú aj rôzne dvojice kovov, ktoré majú vzájomne veľký rozdiel teplôt tavenia, alebo vytvárajú intermetalické zlúčeniny. Potom do procesu rozpúšťania vstupuje aj proces tavenia, napr. pri rozpúšťaní ferozliatín v oceli, alebo proces tvorby chemickej zlúčeniny. Téma sa dotýka aj pokovovania kovových predmetov ponáraním do taveniny iného kovu. Rozpúšťacie krivky vzájomne rozdielných kovov a zliatin majú spoločné a odlišné znaky. Popísaná sústava oceľ - surové železo vytvára modelovú krivku bez ďalších vplyvov, vyplývajücich z rôzneho materiálu, ktorá je sledovaná v premených podmienkach a v jej jednotlivých častiach. 
	Interpretované výsledky experimentov rozpúšťania v sústave dvoch podobných kovov: oceľ-surové železo, môžu byť základom pre štúdium rozpúšťania sústavy kovov s veľmi rozdielnou teplotou tavenia, ktoré už nie sú premetom tejto práce [1,2]. Primárna charakteristika rozpúšťacích kriviek popísaná v tejto práci, vytvára ku tomu predpoklady [3].