Abstrakt
	Práca pojednáva o vplyve keramických surovín na zmenu koeficientu teplotnej rozťažnosti (KTR) obkladačkovej hmoty. Overuje sa platnosť rovnice aditivity dilatácie pre pórovinu vyrábanú jednožiarovou technológiou rýchlovýpalom. Tieto informácie sú nevyhnutné pre uvážený zásah technológov do zloženia hmoty a výber vhodnej glazúry. 
	U 5–tich črepov z plastických surovín sa zmeral KTR. Ich rozdielne dilatačné charakteristiky dávajú možnosť návrhu viacerých hmôt s rozdielnym dilatačným správaním. Pre 4 neplastické suroviny boli vypočítané hodnoty KTR vychádzajúc z ich chemického zloženia a predpokladu aditivity vlastnosti dilatácie. 
	Z týchto surovín sa navrhlo zloženie 5 pórovinových hmôt, zmerala sa teplotná rozťažnosť črepov v intervale teplôt od 20 do 600°C. Výpočtom sa overovala pre polykomponentné pórovinové črepy platnosť rovníc ? = ? ?iV i a ? = W1.?1 + W2.?2 + ... + Wn.?n. Obidve rovnice dávajú zhodné výsledky. V prípade, že SiO2 vnášaný do hmoty pieskom ostáva po výpale vo forme ? - kremeňa a netvorí významné množstvo sklenej fázy, získajú sa hodnoty porovnateľné s výsledkami meraní. 
	Pri správnom posúdení prítomnosti fáz v črepe je možné výpočtom aj podľa rovnice 1 dosiahnuť relatívne dobrý odhad hodnoty teplotnej rozťažnosti pórovinového črepu. Presnosť výpočtu znižuje a sťažuje variabilita zastúpených fáz viaczložkových keramických materiálov. Pri návrhu zloženia keramických hmôt sa musia zohľadniť viaceré technologicky významné parametre. Preto sa napriek rozdielnym dilatačným charakteristikám plastických surovín nepodarilo navrhnúť zloženie hmoty s nižšou hodnotou KTR(20–600), ktoré by konvergovalo k hodnote KTR prislúchajúcej glazúry (cca 80. 10–1 K–7)