Abstrakt
	Príspevok sa zaoberá hodnotením vlastnosti naváraním renovovaných pojazdových žeriavových kolies. Skúmané kolesá boli vyrobené z materiálu STN 42 2660. Za účelom renovácie boli použité tri typy technológií navárania s rozdielnymi prídavnými materiálmi. Na opotrebované koleso bola navarená jedna medzivrstva kombináciou prídavných materiálov drôtu A 106 s tavivom F 11 a dvoch krycích vrstiev navarených kombináciou drôtu A 508 s tavivom F 13. Po navaraní bol povrch kolesa zakalený do hĺbky 3 mm. Druhou použitou technológiou bolo naváranie pod tavivom, kde jednu medzivrstvu tvoril návar zhotovený kombináciou drôtu A 106 s tavivom F 11. Dve krycie vrstvy boli zhodovené kombináciou drôt    RD 520 s tavivom F 56. Tretia metóda navárania bola realizovaná naváraním jednej vrstvy drôtom C 113 v ochrannej atmosfére 80 % Ar + 20% CO2. Dve krycie vrstvy boli navarené drôtom s vlastnou ochranou Lincore 40–O. Na vzorkách odobratých z renovovaných kolies bola hodnotená tvrdosť a mikrotvrdosť. Boli porovnávané vlastnosti takto renovovaných pojazdových žeriavových kolies s novými kolesami s povrchovo zakalenou vrstvou. Návary boli vystavené pôsobeniu adhezívneho opotrebenia, kde odolnosť povrchov bola zisťovaná na základe hmotnostných úbytkov. Vplyv jednotlivých prvkov na chemické zloženie návarov bol zisťovaný pomocou EDX analýz. Na odolnosť povrchov má vplyv štruktúra materiálu, jeho chemické zloženie a použitie vhodného tepelného spracovania návarov. Získané výsledky môžu prispieť k optimalizácií procesu renovácie pojazdových žeriavových kolies naváraním, kde pomocou vhodne kombinovaných prídavných materiálov, technológií a tepelného spracovania naváraných povrchov možno predĺžiť životnosť pojazdových kolies v prevádzkach.