Abstrakt
	Cieľom tohto príspevku bolo stanoviť vplyv podmienok opätovného tepelného spracovania na obnovenie a zlepšenie mikroštruktúry dlhodobo prevádzkovo exponovanej lopatky plynovej turbíny zo superzliatiny IN-738. Použitím riadkovacieho elektrónového mikroskopu boli študované mikroštruktúrne charakteristiky odlievanej polykryštalickej niklovej superzliatiny IN-738 po rozdielnych spôsoboch opätovného tepelného spracovania. Niklová superzliatina bola predtým dlhodobo prevádzkovaná (70000 hodín) spoločnosťou Electricity Generating Authority of Thailand (EGAT). Je všeobecne známe, že mechanické vlastnosti, ako napätie v ťahu, nízkocyklová a vysokocyklová únava pri zvýšených teplotách, ako aj pevnosť pri tečení, veľmi úzko súvisia s mikroštruktúrou. Týka sa to štruktúry hraníc, spevňujúcej intermetalickej primárnej fázy gama (veľkosť, tvar, rozloženie a objemový podiel), typu karbidov a ich morfológii, ako aj morfológie hraníc zŕn, a v prípade liatych superzliatin dendritov. Z tohto dôvodu bolo opätovné tepelné spracovanie zvolené za spôsob, ktorý umožní uzdraviť mikroštruktúru a tým opätovne zabezpečiť pevnosť zliatiny za zvýšenej teploty. Riadkovacou elektrónovou mikroskopiou bolo zistené, že mikroštruktúra vzoriek, ktoré boli v prevádzke dlhodobo exponované, môže byť takmer úplne uzdravená použitím opätovného rozpúšťacieho žíhania a následného dvojstupňového procesu starnutia. Počas procesu rozpúšťacieho žíhania došlo v matrici materiálu k čiastočnému rozpusteniu hrubých karbidických častíc a precipitátov primárnej fázy gama (?’). Rôzne spôsoby použitého starnutia mali za následok, že v mikroštruktúre tepelne spracovaných vzoriek došlo k zrovnomerneniu rozloženia disperzných precipitátov primárnej fázy gama v porovnaní s mikroštruktúrou vzoriek, ktoré boli dlhodobo exponované v prevádzke. Taktiež bolo zistené, že vyššia teplota rozpúšťacieho žíhania mala za následok menší objemový podiel hrubých precipitátov primárnej fázy gama a menej homogénnu mikroštruktúru ako nižšia teplota rozpúšťacieho žíhania.