Abstrakt V predloženom príspevku sú výsledky experimentov zameraných na sledovanie vplyvu kovových nečistôt na čistotu katódového kovu pri elektrolytickej rafinácie striebra z druhotných zdrojov. Experimenty sa robili v laboratórnom Thumovom elektrolyzéri s horizontálnym usporiadaním elektród. V priebehu elektrolytickej rafinácie striebra dochádza k rozdeleniu nečistôt do elektrolytu, anódového kalu a katódového kovu. Sledoval sa vplyv koncentrácie kovových nečistôt v elektrolyte na  čistotu katódového striebra. V prvej sérii skúšok sa sledoval vplyv koncentrácie striebra v  elektrolyte na čistotu katódového kovu (striebra). Pokles koncentrácie striebra v dusičnanovom elektrolyte pod 55 g.dm-3 sa prejavil prudkým poklesom čistoty katódového striebra. V druhej sérii experimentov sa sledoval vplyv obsahu Cu, Zn, Pd, Ni, Au, Pt, Sn, Pb, Fe, Bi a Sb v anódovom kove, resp. v elektrolyte na výslednú čistotu katódového striebra. Získané výsledky sú uvedené v grafoch a tabuľke. Na základe obsahu kovu v katódovom striebre sme sledované kovové nečistoty rozdelili do troch skupín. Do prvej skupiny patrí paládium a meď, ktorých obsah v katódovom striebre bol v hodnotách nad 10-1 hm.%. Paládium sa rozpúšťa v dusičnanovom elektrolyte a  vplyvom vyššej hodnoty štandardného potenciálu ako má striebro sa prednostne vylučuje na katóde. V prípade medi je rozhodujúca jej vysoká koncentrácia v elektrolyte, pravdepodobne dochádza k mechanickému zachytávaniu iónov medi na veľkom povrchu vylúčeného striebra. Meď má nižší štandardný potenciál Cu2+/Cu ako má striebro, ale po prekročení koncentrácie medi nad 120 g.dm-3, alebo znížením koncentrácie striebra pod 50 g.dm-3, dochádza k jej vylučovaniu na katóde spoločne so striebrom vo forme „ katódovej huby“. Do druhej skupiny môžeme zaradiť zinok, ktorého obsah bol v rozsahu 10-2 hm.%, pričom jeho koncentrácia v elektrolyte bola pod 20 g.dm-3. Mechanizmus znečistenia katódového striebra zinkom je na podobnom princípe ako je to u medi. Zinok má naj nižší štandardný potenciál Zn2+/Zn (-0,763V) zo  sledovaných kovov. V dusičnanovom elektrolyte sa rozpúšťa, koncentruje a následne mechanicky znečisťuje striebro. V tretej skupine boli kovy, ktorých obsah v katódovom striebre bol pod 10-2 hm.%. Do tejto skupinky môžeme zaradiť zlato, platinu, nikel, cín, olovo, železo, antimón a bizmut. Vplyv zlata a platiny, t.j. kovov s vyšším štandardným potenciálom ako má striebro, bol potlačený ich nerozpustnosťou v dusičnanovom elektrolyte (koncentrovali sa v anódovom kale). Na druhej strane sú tu kovové nečistoty rozpustné v dusičnanovom elektrolyte, ale ktorých elektropozitivita je nižšia ako u striebra. V prípade niklu, železa, čiastočne aj cínu, olova, antimónu a bizmutu je mechanizmus podobný ako u medi a zinku; ale prejavil sa ich nízky obsah v anóde, následne nízka koncentrácia v elektrolyte a teda aj nízky obsah v katódovom striebre. Na základe prezentovaných výsledkov je zrejmé, že priebežná kontrola kvality elektrolytu, umožňuje získanie katódového striebra požadovanej čistoty aj z druhotných zdrojov.