Abstrakt
	Práca sa zaoberá analýzou výraznej hornej medze klzu nízkouhlíkových konštrukčných ocelí valcovaných za tepla. Analyzovaná bola konštrukčná oceľ základného radu nasledovnej chemickej koncepcie: C 0,101; Mn 0,338; Si 0,11; P 0,01; S 0,007; Al 0,048; N 0,004; Ti 0,001; Zr 0,001; Nb 0,002; V 0,003; B 0,0002. Náhodne je u toho typu ocelí nameraná výrazná horná medza klzu, ktorej hodnota je vyššia ako medza pevnosti. Výskyt takejto medze klzu bol zistený len v kolmom smere k smeru valcovania. Výraznou medzou klzu sa vyznačujú ocele s obsahom uhlíka pod 0,1%, bez mikrolegujúcich prvkov. Medza klzu je prechod medzi elastickou a elasticko-plastickou oblasťou, ktorá sa fyzikálne charakterizuje ako najmenšie napätie, pri ktorom začína plastická deformácia. Vznik výraznej medze klzu súvisí s existenciou a pôsobením atmosfér prímesových atómov okolo dislokácií. Hlavnú úlohu tu zohrávajú neviazané (atomárne) intersticiálne rozpustené atómy uhlíka a dusíka, ktoré zakotvujú dislokačné segmenty a bránia im v ich pohybe. Ak sa do materiálu zavedie plastická deformácia, dochádza k odstráneniu (potlačenie) výraznej hornej medze klzu.  
	Na zistenie pôvodu a smerovosti výraznej hornej medze klzu, bola použila skúška ťahom, ktorej výsledky sa porovnávali s údajmi nameranými na rôznych trhacích strojoch. Na základe vykonaných experimentov sa domnievame, že zistenie hornej medze klzu je závislé na tuhosti a citlivosti snímača sily trhacieho stroja. Smerovosť hornej medze klzu je možné prisúdiť malej plastickej deformácii, ktorá sa do materiálu zavádza pri rovnaní ťahových vzoriek a táto je v smere valcovania väčšia ako v smere kolmom.