Abstrakt
	Cieľom príspevku je porovnať vplyv podmienok výsledného tepelného spracovania na proces zotavenia mikroštruktúry dvoch dlhodobo exponovaných odlievaných polykryštalických niklových superzliatin. Príspevok je taktiež pokusom získať vhodnejšie a praktickejšie podmienky obnovy mikroštruktúrnych charakteristík  superzliatin IN-738 a GTD-111 cestou ich zotavenia využitím metódy izostatického lisovania za tepla a následne rozdielnymi podmienkami tepelného spracovania. Niklové superzliatiny boli predtým dlhodobo prevádzkované spoločnosťou Electricity Generating Authority of Thailand (EGAT). Metódou izostatického lisovania za tepla je možné odstrániť odstrániť niektoré vnútorné póry a trhliny (využitím spekania), ktoré sa vytvorili počas prevádzky. Bolo zistené, že po dlhšom čase procesu izostatického lisovania za tepla (5 hodín), nebola pozorovaná v štruktúre materiálu žiadna mikrotrhlina. Hoci je nutné podotknúť, že mikropóry boli pozorované dokonca aj po 5 hodinách procesu izostatického lisovania za tepla pri teplote 1200?C, ale vo veľmi malom množstve. Preto je potrebné študovať veľkosť a množstvo zvyškových mikropórov, tak získaného originálneho materiálu, ako aj materiálu po dlhom čase prevádzkovania. Okrem toho, počas rozpúšťacieho žíhania, hrubé karbidy a primárne precipitáty gamma, ktoré sa vytvorili počas prevádzky na hraniciach zŕn creepovým mechanizmom sa môžu rozpustiť v matrici materiálu. Následne boli vzorky spracované sériou procesov starnutia, pri ktorých opätovne vyprecipitovala spevňujúca fáza majúca požadovanú veľkosť, tvar ako aj rozloženie, takmer rovnaké ako mala pôvodná vzorka. Na kontrolu odstránenia mikrodefektov z mikroštruktúry materiálu po procese izostatického lisovania za tepla a následného tepelného spracovania bola využitá riadkovacia elektrónová mikroskopia.