Abstrakt
 	Cieľom tohto príspev ku je štúdium obnovy mikroštruktúry superzliatiny po jej dlhodobej expozícii na prevádzkovej teplote využitím jednoduchého opätovného tepelného spracovania. Mikroštruktúra odlievanej polykryštalickej niklovej superzliatiny Udimet 500, ktorá bola predtým dlhodobo prevádzkovaná (50000 hodín) spoločnosťou Electricity Generating Authority of Thailand (EGAT) bola študovaná riadkovacou elektrónovou mikroskopiou po rozdielnych spôsoboch opätovného tepelného spracovania. V príspevku bol študovaný a analyzovaný vplyv rozdielnych podmienok rozpúšťacieho žíhania a starnutia v niklovej superzliatine na proces rozpúšťania a precipitácie spevňujúcej fázy ?’. Bolo zistené, že mikroštruktúra dlhodobo exponovanej vzorky môže byť takmer úplne uzdravená opätovným rozpúšťacím žíhaním, za ktorým nasledoval dvojstupňový proces starnutia. Počas procesu rozpúšťacieho žíhania boli hrubé karbidy a precipitáty fázy ?’ čiastočne rozpustené v matrici materiálu. Následne boli vzorky spracované sériou procesov starnutia, čo malo za následok nerovnomernú precipitáciu častíc fázy ?’, tie však boli rovnomernejšie distribuované, než bolo pozorované v mikroštruktúre dlhodobo exponovanej vzorky. Vo všeobecnosti, dobrú žiarupevnosť mnohých superzliatin na báze niklu je možné očakávať v dôsledku vysokého objemového podielu malých precipitátov spevňujúcej fázy ?? (Ni3(Al,Ti)) v matrici materiálu. Hoci taktiež bolo zistené, že vyššia teplota rozpúšťacieho žíhania mala za následok menší objemový podiel hrubých precipitátov ?’ a taktiež ich väčšiu heterogenitu než nižšia teplota. Nadôvažok, dlhší čas výdrže v druhom stupni starnutia mal nepriaznivý vplyv na mikroštruktúrne charakteristiky, čo sa prejavilo v menšej hustote veľmi jemných precipitátov častíc ?’, ktoré sa následne opätovne rozpustili v matrici materiálu.