Abstrakt
	Práca sa zaoberá experimentálnym štúdiom vplyvu koncentrácie, teploty a granulometrie na kinetiku chemického rozpúšťania syntetického periklasu v zriedenej kyseline chlorovodíkovej. V oblasti použitých reakčných podmienok sa zistilo, že rýchlosť rozpúšťania MgO: a) rastie tak so zvyšujúcou sa koncentráciou kyseliny chlorovodíkovej (10-2 M - 10-4M), ako aj s rastúcou teplotou (25°C – 60°C);  b) klesá s rastúcim rozmerom častíc (63 - 355 ?m).
	Z nameraných priebehov časových závislostí konverzie horčíka pri rôznych teplotách a počiatočných koncentráciách HCl (pH) bola vyhodnotená teplotná závislosť rýchlosti rozpúšťania MgO. Bolo zistené, že rýchlosť rozpúšťania MgO klesá s rastúcim pH v celom sledovanom rozsahu teplôt.
	Pre ďalšie úvahy o mechanizme rozpúšťania MgO bolo účelné (v súlade s kinetickými teóriami) odhadnúť hodnotu smernice závislosti log r – pH. Aj napriek tomu, že experimentálne určené hodnoty smerníc sa pohybujú v intervale 0,16 < n < 0,91, ktorý je v rámci experimentálnych chýb v súlade s predpoveďami klasických teórií (Vermilyea, Diggle, Gorichev), nie je možné na ich základe jednoznačne priradiť riadiaci dej alebo poukazujú na úplne odlišné mechanizmy riadenia. Nelineárny priebeh závislosti  log r = f(pH) navyše signalizuje, že so zmenou pH v tejto oblasti dochádza k zmene riadiaceho deja, resp. že sa miera vplyvu rôznych riadiacich dejov mení. Podľa teórie môže byť riadiacim krokom v oblasti pH ? 2 povrchová hydroxylácia (O2-+H+?OH-). S nárastom pH môže úlohu riadiaceho deja postupne preberať protonácia hydroxylových skupín (OH- + H+? H2O), prípadne podpovrchová penetrácia protónov. Výsledky naznačujú, že pri vyšších teplotách a pH ? 4 sa ako rýchlosť určujúci krok môže uplatniť buď jednostupňová protonácia (O2-+ 2H+? H2O) alebo odstraňovanie katiónov Mg2+ z povrchu oxidu.