Abstrakt
	O vývoji mikroštruktúry peritekticky tuhnúcich materiálov sa vie toho zatiaľ málo. Platí to aj pre peritekticky tuhnúce ocele, o ktorých je známe, že sú náchylné na vznik povrchových trhlín. Peritektické ocele sú problémové nielen pri plynulom odlievaní, ale aj pri zváraní. To je hlavný dôvod, prečo sa dnes mnohé konštrukčné ocele vyrábajú s obsahom Cmax = 0,10 %, v ktorých peritektická kryštalizácia neprebieha. Problém spočíva nielen v samotnej peritektickej reakcii, ale aj v objemových zmenách a v zmenách v rozpustnosti nečistôt, ktoré ju sprevádzajú. Pri simulovaní peritektického tuhnutia sa súčastne musí zohľadniť aj makroskopický prenos tepla.
	Cieľom tohto príspevku je analyzovať a komplexne posúdiť problematiku krehnutia a vzniku trhlín v peritekticky tuhnúcich oceliach. Analyzované sú vysokoteplotné vlastnosti a solidifikačné typy uhlíkových ocelí, procesy tvorby primárnej štruktúry, sulfidov  a granulácie zŕn. Za najdôležitejšie fyzikálno-metalurgické faktory krehnutia peritektických ocelí sú považované: hrubé austenitické zrno, precipitácia sulfidov a oxisulfidov a makroskopické napätia, vyvolané objemovými zmenami pri tuhnutí.