Abstrakt
	V súčasnosti sú rozpracované viaceré metódy prípravy nanokryštalických  materiálov. Niektoré z nich sú založené na princípoch práškovej metalurgie. Problémy reziduálnej pórovitosti, znečistenia sústavy a rastu zrna sú v súčasnej dobe neuspokojujúco zvládnuté. Tieto  nedostatky môžu byť prekonané pri využití metódy intenzívnych plastických deformácií (SPD). Jednou z nich je metóda ECAP (equal channel angular pressing), ktorou sa experimentálny materiál prietlačne lisuje v špeciálnej matrici cez dva kanály s rovnakým prierezom zvierajúcim uhol 90°. Tvorba veľkouhlových  nanozŕn kovov a zliatin, majúcich špecifickú subštruktúru, obsahujúcu mriežkové a hraničné dislokácie, spočívajúca v poznaní ich mechanizmu, je v súčasnosti intenzívne študovaná a analyzovaná na modeloch a reálnych sústavách. 
	V práci  je analyzovaná Hall-Petchova závislosť, ako aj vývoj mikroštruktúry Cu deformovanej intenzívnymi plastickými deformáciami (SPD) metódou ECAP. Na základe experimentálnych výsledkov a ich analýz bol preukázaný rozdielny mechanizmus začiatku plastickej deformácie pre hrubozrnné a nanozrnné štruktúry. Výsledná stredná veľkosť zŕn klesla z východiskovej cca 50 ?m na 100-300 nm po desiatich  prechodoch  ECAP. Rast a odklon konvenčnej medze sklzu s poklesom veľkosti zŕn bol vysvetlený dislokačnou teóriou. Mechanické vlastnosti pred aplikáciou SPD boli: Rp0,2=270MPa, Rm=275MPa, Z=65%. Mechanické vlastnosti po desiatych ECAP prechodoch dosiahli nasledovných hodnôt: Rp0,2=464MPa, Rm=475MPa, Z=60%.