Abstrakt
	Cieľom tohto príspevku bolo charakterizovať povrch plazmou nitridovanej nástrojovej ocele AISI H13. Vzorky z nástrojovej ocele H13 boli nitridované plazmou pri  teplotách 773 a 823 K a časoch 36 a 72 ks.  Všetky vzorky boli charakterizované optickou mikroskopiou, metódou GIXD pri uhle dopadu 1 a 5°, metódami XRD, EDS, EPMA a Vickersovou metódou merania mikrotvrdosti. Získané výsledky naznačujú, že čas a teplota nitridácie ovplyvňujú hrúbku nitridovanej vrstvy. S predlžovaním času nitridácie alebo zvýšením teploty nitridácie hrúbka nitridovanej vrstvy narastá. Ako to bolo možné vidieť z dosiahnutých výsledkov, rýchlosť rastu nitridovanej vrstvy je možné zvýšiť zvýšením teploty nitridácie. Rýchlosť rastu nitridovanej vrstvy je buď rovná hodnote 0,69 ?m/s0.5 nameranej pri teplote nitridácie 823 K alebo hodnote 0,45 ?m/s0.5 v prípade, že teplota nitridácie bola 773 K. Mikroštruktúra nitridovaných vrstiev nástrojovej ocele H13 má tmavosivú farbu, ktorá je typická pre mikroštruktúru nitridovaných ocelí získanú aj inými metódami nitridácie.  Na druhej strane v nitridovanej vrstve nebola pozorovaná biela farba, dokonca i v prípadoch, keď hrúbka nitridovanej vrstvy dosahovala hrúbku väčšiu ako 200 ?m.  Metódami GIXD and XRD boli zistené, že nitridované vrstvy všetkých vzoriek pozostávajú z Fe4N, Fe3N a CrN.  Karbidické a nitridické precipitáty bolo možné pozorovať v mikroštruktúre vzoriek použitím metód SEM a EPMA.  Kvalitatívna analýza nitridovanej vrstvy využitím metód EDS a EPMA potvrdila vzájomnú koexistenciu karbidov a nitridov chrómu vo vrstve. Získané výsledky ukázali, že častice nitridu chrómu precipitovali prednostne už na existujúcich časticiach karbidu chrómu v martenzitickej matrici.  Tvrdosť nitridovaného povrchu ocele H13 sa značne zvýšila až na hodnotu 1300 HV. Nárast tvrdosti je možné pripísať tvorbe karbidických a nitridických precipitátov v martenzitickej matrici.