Abstrakt
	Mechanická aktivácia tuhých látok je jedným z komponentov modernej vednej disciplíny mechanochémie. V súčasnosti sa mechanochémia prezentuje ako veda s fundovaným teoretickým základom, ako aj širokým záberom v aplikačnej oblasti. Tu možno spomenúť modifikáciu vlastností stavebných materiálov, úpravu vlastností farmaceutík, metódu pre získavanie hnojív, zvýšenie aktivity a regeneráciu katalyzátorov, kontrolu reakcií pri chemických technológiach a prípravu technologicky vyspelých materiálov.
	S historickým vývojom mechanochémie narástol počet aplikovaných identifikačných metód. Tieto metódy boli spočiatku zamerané na získanie charakteristík mechanicky aktivovaných látok väčšinou v integrálnej forme. 
Sem patrí meranie špecifického povrchu sorpčnými metódami, stanovenie obsahu kryštalickej fázy metódami RTG difrakcie a pod. V súčasnosti predstavuje počet metód aplikovaných pri štúdiu mechanicky aktivovaných látok už niekoľko desiatok a sú podrobne analyzované v špeciálnych monografiách.   
	Príspevok sa zaoberá súčasnými poznatkami o využití vybraných metód na charakterizáciu nanoštruktúr a povrchových vlastností materiálov. STM (scanning tunneling microscopy), AFM (Atomic force microscopy), TEM a HRTEM (Transmision electron  microscopy a High – resolution transmission electron microscopy) možno považovať za progresívne metódy na identifikáciu nanočastíc. Príspevok objasňuje princípy a výhody jednotlivých metód a ilustruje ich aplikácie pri syntéze nanokompozitov sulfidu železnatého (FeS) a sulfidu kademnatého (CdS).