Abstrakt
	Medzikryštálová korózia a korózia pod napätím je najdôležitejším koróznym procesom v austenitických nehrdzavejúcich oceliach, ktorý limituje aplikáciu týchto materiálov. Scitlivenie austenitických nehrdzavejúcich ocelí je ovplyvňované viacerými metalurgickými faktormi, ako sú: chemické zloženie, stupeň pretvorenia, veľkosť zrna, čas a teplota žíhania. Teplotná expozícia v intervale 500 – 800°C spôsobuje precipitáciu karbidov bohatých na chróm (Cr,Fe)23C6 po hraniciach austenitických zŕn, čím sa môže vytvoriť oblasť so zníženým obsahom chrómu. Ak obsah chrómu v oblasti hraníc zŕn klesne pod 12%, nastane scitlivenie ocele. 
	V príspevku sa zaoberáme vplyvom procesu žíhania na scitlivenie nestabilizovaných ocelí AISI 316, AISI 304 a stabilizovanej ocele X6CrNiMoTi 17-12-2. Identifikácia, morfológia a veľkosť precipitátov na hraniciach zŕn, ktoré môžu spôsobiť scitlivenie, boli charakterizované vo vzorkách žíhaných na teplote 650°C v čase, ktorý odpovedá scitliveniu. Je pozorovaný systematický trend v experimentálne získaných údajov scitlivenia austenitických nehrdzavejúcich ocelí.  Generovanie týchto údajov je dôležité z hľadiska špecifikácie zloženia, ako aj limitovanie kritického stupňa ochladzovania v priebehu výroby. 
	Na identifikáciu sekundárnych fáz sa aplikovala transmisná elektrónová mikroskopia (TEM) na extrakčných uhlíkových replikách. JEOL 200 CX  s urýchľovacím napätím 200 kV bol použitý na TEM pozorovanie. Repliky sa elektrolyticky odleptali z metalograficky pripravených povrchoch vzoriek v roztoku CH3COOH : HClO4 = 4 :1, teplota roztoku 20°C a napätie 20 V.
	V prípade analýzy experimentálnej ocele AISI 316 bola precipitácia zistená po výdrží 5 hodín. Ako prvý sa identifikoval karbid M23C6, nasledovala ?-fáza a karbid M6C. Relatívny pomer karbidu  M23C6 sa znižoval s predlžovaním doby žíhania. Na rozdiel od karbidu M6C, v prípade ktorého sa relatívny pomer zvyšoval s predlžujúcou sa dobou žíhania. Podobný trend precipitácie bol pozorovaný v experimentálnej oceli AISI 304 v priebehu žíhania na teplote 650°C.
	Precipitácia v experimentálnej oceli X6CrNiMoTi 17-12-2 začala po 10 hodinovej výdrži. Ako prvé sme identifikovali  precipitáty karbidu MC a ?-fázy. Karbid M23C6 a ?-fáza boli identifikované až po 30 hodinovom žíhaní. Relatívny pomer ?-fázy sa znižoval s predlžujúcou sa dobou žíhania, na rozdiel od ?-fázy, ktorej relatívny pomer sa zvyšoval.