Abstrakt
	V práci sa prezentuje štruktúrna analýza kladív vyrobených vysokoteplotným plynovým rezaním a potom porušených počas použitia vnútri  jednotky elektrického filtra.
	Povrchy elektród elektrického filtra sa postupne pokrývajú počas používania popraškom, ktorý vzniká v dôsledku spaľovania spolu s výparmi. Rastúca vrstva prachu znižuje postupne účinnosť elektrického filtra. Cieľom použitého mechanizmu striasania, ktoré sa skladá z hnacieho hriadeľa, prípojky a cyklického narážania kladiva na čelo striasajúcej tyče je účinne odstrániť poprašok, vzniknutý sadou elektród, vibrujúcich s určenými hodnotami zrýchlenia.
	Uskutočnila sa komplexná analýza, obsahujúca makro a mikroskopické pozorovania (svetelná a elektrónová rastrovacia mikroskopia), rtg. analýza, vyhodnotenie chemického zloženia a merania tvrdosti.  Zistilo sa, že štruktúra ocele a chemické zloženie odpovedá akosti ocele 18G2A. Príčinou deštrukcie boli trhliny, ktoré sa ukázali v blízkosti upevnenia kladiva v dôsledku nárazov – pre odstránenie prachu natriasaním. V minulosti, keď sa kladivá vyrábali kovaním sa problémy so životnosťou nevyskytovali.
	Deštrukcia skúmaných materiálov – kladív nastala v dôsledku lokálneho zoslabenia priečneho prierezu. V mieste iniciácie trhliny sa ukázalo, že material v tejto zone má  rôzne mechanické vlastnosti (tvrdosť, šturktúru) v porovnaní s jadrom kladiva. Vo vonkajšej zóne (o hrúbke asi 5 mm), kde sa namerala výrazne väčšia tvrdosť sa nachádza veľké množstvo nekovových inklúzií, predovšetkým komplexné oxidy Fe, ktoré obsahujú mimo Si a Mn aj prvky S, Cl, K, Ca. Pozorovaná zmena štruktúry nastala pravdepodobne v dôsledku lokálneho, príliš veľkého prehriatia počas plynového rezania. Chemické zloženie vonkajšej zóny poukazuje na malé rozdiely oproti jadru vzorky (obsah mangánu v jadre je asi o 0,5% vyšší, ostatné prvky majú podobný obsah).
	Ďalší nevýhodný faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje šírenie trhliny vo vnútri vzorky je spôsob plastickej deformácie oceľovej dosky – deformačné čiary sú usmernené kolmo k vonkajšiemu povrchu, odkiaľ sa trhlina iniciovala. Na opačnej strane skúmaného prierezu sa také rozdielne štruktúry a defekty nepozorovali ako na strane s iniciovanými trhlinami. Teda všeobecný záver je taký, že numerická metóda projektovania alebo overenia konštrukcie alebo častí strojov mala by byť v každom prípade kombinovaná so skúmaním štruktúry materiálu.