Abstrakt
	Príspevok uvádza experimentálne výsledky získané štúdiom štruktúrneho vytvrdenia zváraných bezpečnostných zámkov pre železničné kontajnery, vyrobených z liatej ocele G20Mn6, podľa normy SEW 520. Bezpečnostné zámky pre železničné kontajnery sú umiestnené na plošine vagóna. Tieto komponenty sú vyrobené z liatych legovaných ocelí alebo liatych a zváraných legovaných ocelí.
	Tieto ocele sú po odliatí podrobené normalizačnému žíhaniu za účelom homogenizácie dendritickej štruktúry liateho výrobku.. Ak to je nevyhnutné, liate výrobky môžu byť podrobené sekundárnemu tepelnému spracovaniu. V dodanom stave , I, liaty a normalizovaný (C+N) je štruktúra ocele tvorená feritom a perlitom s krátkymi dendritmi, bez mikrotrhlín. V dodanom stave , II, zakalený a popustený (Q+T), je štruktúra ocele tvorená sorbitom s malými zónami acikulárneho feritu a perlitu. V tomto stave neboli pozorované žiadne defekty spôsobené tepelným spracovaním.
	Zvárané  bezpečnostné zámky musia dlhodobo vykazovať dobré štruktúrne a mechanické charakteristiky. Základný materiál a zvarové spoje boli podrobené rôznym tepelným spracovaniam. Cieľom  tepelného spracovania  aplikovaného na silne mechanicky namáhané  základné komponenty je zlepšenie mechanických charakteristík, najmä húževnatosti.
	Cieľom skúmania štruktúry a mechanických skúšok bolo vybrať optimálne podmienky pre vytvrdzovanie štruktúry. Taktiež bolo prevedené tepelné spracovanie na zníženie napätí po zváraní. Odliatky boli kalené a vysoko popustené (Q+T) za nasledovných podmienok: teplota kalenia , 880 °C …900 °C, ochladzovacie médium pri kalení :voda, 30 min., teplota popúšťania 520 °C…570 °C, čas popúšťania 120 min., ochladzovacie médium pri popúšťaní, voľný vzduch.
	Liate zvárané výrobky boli tiež podrobené tepelnému spracovaniu na zníženie napätí : PWHT1 pri 650 °C…680 °C, PWHT2 pri 600 °C…650 °C, PWHT3 pri 520 °C…570 °C.
	Počas tepelného spracovania , rýchlosť ohrevu vh a rýchlosť ochladzovania vc boli približne 100 °C / h.. Doba spracovania pri maximálnej teplote bola 120 min. Presnosť elektrickej pece pre tepelné spracovanie bola ± 10%, pri maximálnej teplote 1000 °C. 
	Metalografický rozbor, vykonaný podľa EN 1321 ukázal štruktúry v skúmaných zónach. V oblasti zvaru ocele v stave Q + T + PWHT bol pozorovaný ferit a perlit spolu s acikulárnym feritom umiestneným v malých oblastiach. Taktiež, v tepelne ovplyvnenej oblasti bol pozorovaný ferit a perlit spolu s oblasťami sorbitu a acikulárneho feritu, nerovnomerne rozloženými v matrici. Žiadne znaky chemickej segregácie a prítomnosti mikrotrhlín neboli zaznamenané.
	Po vytvrdení mali zvárané bezpečnostné zámky takmer tie isté mechanické charakteristiky ako základný materiál, v zhode s normou SEW 520.Maximálne hodnoty tvrdosti boli okolo 245 HV5 a medza pevnosti 750 – 790 N/mm2.
	Skúška vrubovej húževnatosti bola vykonaná pri -20 °C a +20 °, podľa SR EN 875-97 a SR EN 10045/1 na vzorkách ISO-V.
	Optimálnym variantom pre zvarové spoje bolo tepelné spracovanie na zníženie napätí vykonané pri 520 °C...570 °C, ktoré viedlo k hodnotám nárazovej práce 59 J pri -20 °C a 81 J pri +20 °C, omnoho vyšším ako je požadovaná hodnota 27 J.