Abstrakt
	Titán a jeho zliatiny (hlavne Ti-6Al-4V) majú vďaka svojim mechanickým a chemickým vlastnostiam dlhodobé použitie v medicíne. Ich výhodou je hlavne biokompatibilita, dobrá korózna odolnosť a pevnosť. Avšak, bez povrchovej úpravy (tryskanie, povlakovanie) inertného titánu a jeho zliatin nedochádza k pevnému spojeniu s kosťou. Aby sa povrch inertného implantátu stal bioaktívny, musí sa upraviť aj chemicky. V prezentovanej práci je poukázané na to, že titán a jeho zliatiny, predupravené koncetrovanou kyselinou chlorovodíkovou a následne roztokom 10 mol.dm-3 NaOH,  vytvárajú na svojom povrchu hydrogél titaničitanu obsahujúceho Na+ ióny. Prítomnosť tejto vrstvy zabezpečuje titánu a jeho zliatinám bioaktívne vlastnosti. Po expozícii v presýtenom kalcifikačnom roztoku (SCS2) po dobu 72 hodín sa na povrchu vytvára súvislá vápenato fosforečnanová (Ca-P) vrstva o hrúbke približne 10 – 20 ?m. Pri implantácii táto vrstva urýchľuje interakciu kovu s kostným tkanivom. Adhézia takto získaných vápenato-fosforečnanových povlakov na titáne a titánovej zliatine bola meraná tzv. „tape testom“ (ASTM D 3359), modifikovaným „knife testom“ (ASTM 6677-1) a  modifikovanou ťahovou skúškou (STN EN 582). Povlaky boli vizuálne pozorované rastrovacím elektrónovým mikroskopom (SEM/EDS) a optickým mikroskopom (OM). Povlaky mali veľmi dobrú priľnavosť k  titánovému substrátu aj k substrátu zo zliatiny titánu.