Abstrakt
                Skúšky dlhodobej izotermálnej expozície boli aplikované na odlievanú niklovú superzliatinu značky IN-738 pre hodnotenie procesu hrubnutia primárnych častíc gamma po rozdielnych podmienkach tepelného spracovania za účelom obnovy a získania vhodnej mikroštruktúry. V dôsledku rozdielnych spôsobov tepelného spracovania pri dlhodobých skúškach boli získané rozdielne typy mikroštruktúr. Tieto rozdielne mikroštrukturálne charakteristiky môžu taktiež mať za následok rozdielnu teplotnú stabilitu primárnej fázy gamma pri dlhodobej expozícii zliatiny. Skúšky dlhodobej teplotnej expozície (až do 2500 hodín) boli urobené pri vysokých teplotách (1000°C) s cieľom sledovať proces hrubnutia primárnych častíc gamma. Na charakterizáciu zhrubnutia primárnych častíc gamma v závislosti od doby ohrevu boli vzorky študované metódami metalografie. Vo všetkých študovaných prípadoch boli primárne častice gamma hrubšie v porovnaní s počiatočným stavom po opätovnom tepelnom spracovaní. Zhrubnutie primárnych častíc gamma bolo pozorované buď v ich zaobľovaní alebo v ich spoločnej aglomerácii. Miera zhrubnutia primárnych častíc gamma narastá s predlžovaním času ohrevu. Pri aplikovaných teplotách ohrevu sa veľkosť primárnych častíc gamma zväčšila, pričom podiel sekundárnych častíc gamma mierne poklesol. Režimy opätovného tepelného spracovania pri 1175?C/ 2 hodiny (AC), 1055?C/ 1 hodina (AC) a 845?C/ 24 hodín (AC) poskytli najväčšiu fázovú stabilitu prejavujúcu sa minimálnou rýchlosťou hrubnutia po dlhodobej teplotnej expozícii pri teplote 1000?C.