Abstrakt
	V príspevku je popísaná teoretická analýza ako výsledok výskumu subatomárnych vstiev oxidu ciničitého, pracujúcich ako maser difúznej časti slnečného žiarenia. Meranie distribúcie svetla prechádzajúceho nanovrstvou aplikovanou na sklenené platne sa uskutočnilo v marci 2002 v španielskom laboratóriu LECE umiestnenom vo výskumnom stredisku Plataforma Solar de Almeria (PSA). Meranie bolo vyhodnotené z hľadiska absolútnych ukazovateľov kvantového zosilnenia a transformácie spektra slnečného žiarenia. Vyhodnotenie masera bolo vykonané na báze analýzy výkonových tokov žiarenia. Príspevok vychádza z pôvodných publikovaných prác a vyhodnocuje význam pozorovanáho javu. Objavený kvantový maser ma podstatne vačsiu spektrálnu citlivosť ako Mösbauerov efekt. Príspevok tiež popisuje citlivosť merania frekvenčného posuvu oboch javov. Vzorky s vrstvou oxidu ciničitého boli pripravené podľa patentu SR č. 284420. Vrstvy majú subatomárnu hrúbku, čo bolo analyzované už v príspevku [1]. Keďže niektoré parametre štruktúry nového perspektívneho materiálu sú v štádiu výskumu, pre namerané údaje z Plataforma Solar de Almeria boli vyhodnotené zastupujúce-efektívne parametre. Z vyhodnotenia zastupujúcich ukazateľov kvantového zosilnenia vyplýva odvodený výraz pre relaxačný čas, ktorého hodnota ukazuje na fotón-spin-fonónovú interakciu. V príspevku je odvodená predpovedaná záporná Boltzmannova teplota prepočítaná na najtesnejšiu amorfnú štruktúru vrstvy s deviatimi atómami v jednej bunke. Odvodený je frekvenčný posuv pre zosilnenie zastupujúceho kvanta slnečného žiarenia. Výsledok je spracovaný na limitný vzťah popisujúci gravitačno-elektromagnetickú interakciu štruktúry. Tento výsledok je dávaný do súvislosti s javmi pozorovanými v roku 2001 a publikovanými v príspevku [14]. V závere sú uvedené argumenty dokazujúce spektrálno-transformačnú povahu činnosti masera a jeho zdrojov pre čerpanie energie.