Abstrakt
	Vplyv podmienok ochladzovania na tvorbu feritu a martenzitu bol skúmaný. Materiál použitý pre experimenty bola oceľ na báze C-Mn-Si vyrobená v elektrickej indukčnej peci, odliata do ingotov a následne kovaná. Stupeň prekovania dosiahol hodnotu ~ 4. Bolo vykonané laboratórne riadené valcovanie a riadené ochladzovanie na vzduchu na teplotu výdrže, nasledované riadeným ochladzovaním v peci na teplote výdrže. Pre pozorovanie mikroštruktúry bol použitý svetelný optický mikroskop. Finálna mikroštruktúra zväčša pozostáva z feritu a martenzitu a v niektorých prípadoch aj z perlitu. Najväčší podiel feritu okolo 65% sa dosiahol pri teplote výdrže v peci Th=570°C a najdlhšom čase výdrže th=240s. Termodynamická nestability austenitu sa prejavuje pri teplote výdrže v peci Th=740°C. Klesajúca teplota Th vytvára značnú hnaciu silu pre transformáciu austenitu do feritu, pričom predlžujúci sa čas th umožní difúziu uhlíka z feritu do austenitu, čo vedie k stabilizácii austenitu. Dlhé časy a nízke teploty spôsobili, že v uhlíkom stabilizovanom austenite sa vylúčil perlit, čím došlo k zníženiu obsahu uhlíka v austenite. U vybraných vzoriek bola Vickersovou metódou meraná mikrotvrdosť (HV 0,05) martenzitu pomocou Hanemannovho tvrdomeru. Nameraná mikrotvrdosť bola prepočítaná  na HV tvrdosť pomocou vzťahov uvedených v literatúre [4,5]. Na základe výsledkov z týchto vzťahov bol vypočítaný podiel uhlíka v martenzite. Namerané hodnoty mikrotvrdosti boli 724 HV 0,05 a 810 HV 0,05; prerátané hodnoty tvrdosti boli 607 HV a 543 HV; a podľa týchto hodnôt vypočítaný podiel uhlíka v martenzite bol v rozsahu (0,28-0,31)hm.% a (0,35-0,39)hm.% pre vybrané vzorky.