Abstrakt
	Na oceľové plechy určené pre povrchovú úpravu smaltovaním sa kladú vyššie nároky než na podobné plechy určené na výrobu súčiastok hlbokým ťahaním napr. automobilových karosérií. Tieto nároky majú často protichodný charakter. Aby plech disponoval vysokými hodnotami plastických vlastností musí mať definovanú štruktúru,  subštruktúru a textúru a musí byť vysokočistý. Tieto vlastnosti sú potrebné rovnako aj pre smaltovateľné plechy, pretože vo väčšine prípadov sa smaltované výrobky vyrábajú lisovaním pri náročných podmienkach hlbokého ťahania (kúpacia vaňa). Oproti tomu požiadavky na bezvadnú smaltovateľnosť, najmä čo sa týka povrchových  chýb sú z hľadiska štruktúry a subštruktúry protichodné. Je lepšie, keď je plech znečistený nekovovými vtrúseninami a časticami druhej fázy. Táto dilema - možnosť voľby medzi dvomi protikladnými možnosťami – je úlohou a výzvou súčasných výskumníkov pri vývoji ocelí pre náročné lisovanie s ďalším spracovaním povrchu smaltovaním.
	V práci sú popísané klasické technologické postupy prípravy vodíkových pascí pre zabránenie tvorby povrchových vád typu rybie šupiny, ako aj moderné koncepcie na báze sulfidickej precipitácie, ktoré sú využiteľné pri výrobe IF oceľových plechov pre povrchovú úpravu smaltovaním. Vodíkové pasce ako častice druhej fáze sú pozorované a analyzované pomocou svetelnej a elektrónovej mikroskópie. 
	V práci je overovaná presnosť metodiky HYPERM pre meranie priepustnosti atomárneho vodíka t.j. náchylnosti k vzniku rybích šupín. Z nameraných hodnôt počtu vtrúsenín v rovine výbrusu pomocou rastrovacieho elektrónového mikroskopu a hodnôt priepustnosti vodíka HYPERM je stanovený lineárny vzťah.