Abstrakt
	Pojem korózie žiaruvzdorných materiálov charakterizuje ich opotrebenie vplyvom pôsobenia okolitého prostredia t.j. tuhých látok, plynov a tavenín. Toto pôsobenie môže byť mechanické, chemické, fyzikálno – chemické a fyzikálne. Korózia žiaruvzdorných materiálov taveninami predstavuje proces rozpúšťania tuhej fázy v kvapaline. Rozpúšťanie tuhých látok v kvapalinách je fyzikálno-chemický proces, v priebehu ktorého dochádza k zmene chemického zloženia tuhej aj kvapalnej fázy. Rozpúšťanou látkou sa obohacuje vrstvička kvapaliny, ktorá je v kontakte s povrchom tuhej fázy. Zmenou chemického zloženia roztoku dochádza k zmene štruktúry a tým aj k zmene fyzikálnych vlastností taveniny v kontaktnej vrstve. Tieto zmeny vyvolávajú vertikálne a horizontálne hydrodynamické prúdenie kvapaliny v efektívnej difúznej vrstvičke, ktoré následne modeluje korózny profil tuhej fázy. 
	Bazicita troskových tavenín má rozhodujúci význam pri chemickej korózii žiaruvzdorných vymuroviek ale rovnaký význam na opotrebenie žiaruvzdorných vymuroviek majú  aj fyzikálno-chemické vlastnosti troskových tavenín (hlavne povrchové napätie, hustota a viskozita ), ktoré sú odrazom vnútornej štruktúry tavenín.
	Z výsledkov štúdia hustoty a povrchového napätia, ako aj literárnych poznatkov, je zrejmé, že po roztavení trosky sústavy FeO – SiO2 dochádza k jej disociácii na jednoduché katióny (napr. Fe2+ a FeO+), aniónové komplexy (napr. SiO44-, FeO2-) a klastery (2FeO.SiO2). Pridávanie  oxidov CaO, Al2O3 a MgO do základnej troskovej sústavy modeluje proces korózneho rozpúšťania bázického žiaruvzdorného materiálu vo fayalitickej troske.
 	Zmena chemického zloženia taveniny spôsobuje zmenu jej štruktúry a tým aj zmenu fyzikálnych vlastností taveniny (hustota a povrchové napätie). Výsledkom je vznik voľnej konvekcie na rozhraní a vytvorenie určitého korózneho profilu tuhej látky ponorenej v tavenine.