Abstrakt
	V príspevku sme predstavili možnosť študovania štruktúry tavenín pomocou sledovania ich fyzikálno-chemických vlastností. Zamerali sme sa na hustotu, povrchové napätie a mólový objem syntetických tavenín sústavy FeO – SiO2 – Fe2O3. Na základe týchto výsledkov a literárnych poznatkov sme prezentovali predstavu o štruktúre týchto oxidických tavenín. 
	Sústavu FeO-SiO2-Fe2O3 môžeme charakterizovať ako amorfnú stuhnutú taveninu, ktorá sa vyznačuje špecifickým nekryštalickým usporiadaním atómov na krátku vzdialenosť. Pre takéto usporiadanie je charakteristická lokálna priestorová heterogenita, t. j. usporiadanie atómov rôznych prvkov do stabilnejších amorfných klastrov. Základnou štruktúrnou zložkou týchto sústav je chemická zlúčenina fayalit (2FeO.SiO2), ktorá v tavenine ionizuje na katión  a aniónový komplex . 
	Z rozboru fyzikálno-chemických vlastností fayalitickej taveniny vyplynul poznatok o nezanedbateľnom vplyve oxidov železa na vlastnosti týchto tavenín. Oxid železnatý v týchto sústavách sa chová ako donor kyslíkových aniónov. V závislosti od poklesu koncentrácie kyslíkových aniónov v sústave dochádza k postupnému prechodu železito-kyslíkatých komplexov z tetraedrickej na oktaedrickú koordináciu Existencia jednotlivých železito-kyslíkatých a  kremičito-kyslíkatých komplexov sa prejaví na fyzikálnych vlastnostiach fayalitickej taveniny. 
	Pri tavení týchto sústav dochádza k  ionizácii jednotlivých zložiek za vzniku katiónov (napr.), aniónových komplexov (napr.atď.) a  klastrov, ktorých zloženie odpovedá prítomným chemickým zlúčeninám (napr. fayalit prípadne magnetit).