Abstrakt
	Príspevok sa zaoberá analýzou a vysvetľovaním podstaty krehnutia oceľových kontiodliatkov (brám, blokov, sochorov) spojeného so vznikom mikrotrhlín a trhlín v povrchovej kôre. V príspevku sú uvedené základné východiská a predpoklady krehnutia kontiodliatkov, rizikové faktory horúceho praskania a pravdepodobné procesy rastovej podsolidusovej rekryštalizácie prebiehajúcej pri vysokých teplotách 1300 – 1400 °C pri plynulom odlievaní ocelí.
	Z urobenej analýzy vyplýva záver, že drvivá väčšina priečnych, rozvetvených (sieťových) a pozdĺžnych trhlín vzniká v kryštalizátore, pričom trhliny môžu, ale nemusia rásť do väčšej hĺbky kontiodliatku, či už v zóne sekundárneho chladenia, alebo v etape rovnania kontiodliatku.
Rast trhlín pri plynulom odlievaní bude kontrolovaný relaxačnou schopnosťou matrice eliminovať špičky napätí na hrote trhlín. Relaxácia napätí sa uskutočňuje plastickou deformáciou – creepom, precipitáciou karbidických, nitridických alebo karbonitridických fáz, alebo segregáciou S, P a ďalších povrchovoaktívnych prvkov.