Abstrakt V práci boli porovnané mechanické vlastnosti, mikroštruktúra a morfológia lomových povrchov tepelne spracovaných (rozpúšťacie žíhanie pri teplote 520°C + kalenie; žíhanie pri teplote 400°C + pomalé ochladzovanie), intenzívne plasticky deformovaných (ECAP), ECAPovaných a vystarnutých (prirodzené a umelé starnutie aplikované po ECAPe kaleného stavu) stavov Al-zliatiny EN AW 2024 s charakteristikami priemyselne produkovaných tyčí tejto zliatiny v stave T3 (východzí stav). Tepelne spracované stavy zliatiny boli intenzívne plasticky deformované technológiou ECAP pri teplote okolia. Jeden ECAP prechod kaleného stavu zliatiny vyvolal nerovnomernú distribúciu plastickej deformácie v objeme ECAPovaných vzoriek, ktorá sa prejavila vznikom sklzových pásov s rozdielnou intenzitou deformácie v štruktúre zliatiny. Homogénna distribúcia plastickej deformácie v objeme zliatiny je výsledkom dvoch ECAP prechodov žíhaného stavu zliatiny. V intenzívne plasticky deformovanej mikroštruktúre ECAPovaných stavov boli pozorované ultrajemné subzrná s vysokou dislokačnou hustotou. Výsledkom ECAPu je značné deformačné spevnenie zliatiny, ktoré sa prejavilo vo zvýšení pevnostných vlastností, avšak v poklese plasticity a vrubovej húževnatosti analyzovanej zliatiny. Nahradenie post-ECAPového prirodzeného starnutia zliatiny umelým viedlo k nepatrnému zlepšeniu plasticity, pevnosti a vrubovej húževnatosti ECAPovanej zliatiny. Vzorky východzieho stavu a tepelne spracovaných stavov zliatiny boli pri skúške ťahom a skúške rázom v ohybe porušené tvárnym lomom a ich lomové povrchy majú jamkovú morfológiu. Stupňovitý charakter lomových povrchov intenzívne plasticky deformovaných stavov je výsledkom deformácie a lomového procesu v šmykových rovinách. Vzorky stavov zliatiny ECAPovaných po kalení vykazovali zmiešanú morfológiu lomových povrchov pozostávajúcu z faziet transkryštalického štiepenia v okolí nepravidelných viacfázových intermetalických častíc a jamiek transkryštalického tvárneho porušenia formovaných na rozhraniach disperzných častíc so zvýšeným obsahom Mn a matrice. V prípade vzoriek stavu ECAPovaného po žíhaní mali lomové povrchy jamkovú morfológiu, ktorá je výsledkom vzniku mikrodutín na rozhraniach intermetalických častíc a matrice, príp. prasknutím nepravidelných viacfázových intermetalických častíc a ich následnej koalescencie vyvolanej deformáciou a lomovým procesom v šmykovej rovine.