Abstrakt
	Práca bola  zameraná na zistenie vplyvu teplôt ohrevu  brám na odstránenie pecných okovín z povrchu ohrievaného materiálu. Výber správnych teplôt je dôležitým z hľadiska zabezpečenia kvalitného povrchu finálneho produktu. Nesprávny výber teplôt ohrevu môže spôsobiť, že po výstupe brám z pece a následnom vysokotlakom ostreku vodou dochádza k nedokonalému odstráneniu okovín z povrchu. Výsledkom môže byť zhoršená povrchová kvalita finálneho produktu. Na nedokonalé odstránenie pecných okovín vplýva aj výskyt povrchových a podpovrchových chýb na vstupnom materiály. Na ohrev materiálu v značnej miere vplýva aj zloženie pecnej atmosféry, ktoré ovplyvňuje tvorbu oxidických vrstiev. Tieto oxidické vrstvy môžu byť veľmi kompaktné a ťažko odstrániteľné z povrchu.
Odstránenie okovín z povrchu sa tak stáva zložitým procesom. 
	V experimentálnej časti sa sledoval stav odstránenia okovín za horizontálnym lámačom okovín kamerovým systémom, na ktorý nadväzovala štatistická analýza pomocou porovnávacích histogramov. Štatisticky sa analyzoval vplyv teplôt vsádzania, vyberania a chemického zloženia s ohľadom na odstránenie pecných okovín z povrchu. Ako experimentálny materiál sa použila hlbokoťažná oceľ (označená ako EN10202/01) a elektrooceľ určená pre dynamá (označená ako EN10106/95). Chemické zloženie ocele EN10202/01 C 0,047; Mn 0,35; Si 0,03; P 0,02; S 0,015; Al 0,45; N 0,0105. Chemické zloženie ocele EN10106/95 bolo C 0,0074; Mn 0,3255; Si 1,3255; P 0,06; S 0,009; Al 0,35; N 0,007. Na potvrdenie výsledkov sa realizoval laboratórny experiment, na ktorý sa použila optická mikroskopia, REM a EDX analýza s posúdením možného vplyvu na čiastočné oddelenie okovín z povrchu. Vzorky získané z laboratórneho experimentu sa pozorovali pomocou optického svetelného mikroskopu Olympus GX – 71 s digitálnym snímacím systémom Olympus DP – 12.
	V závere sú uvedené doporučenia a výsledky práce zhrnuté v troch bodoch.