Abstrakt Príspevok sa zaoberá hodnotením vlastností vzoriek s povlakom TiAlN, ktorý bol deponovaný na dva typy oceľového substrátu. Oceľ STN 419 436 bola vyrobená tavnou technológiou, oceľ Böhler K190 Microclean práškovou metalurgiou. Tenká vrstva (povlak) bola na povrch ocelí aplikovaná technológiou reaktívneho katódového naparovania, ktorá patrí k PVD (Physical Vapour Deposition) postupom. Tenké PVD povlaky, deponované na povrch nástrojov a strojných súčastí, našli široké uplatnenie v celom rade odvetví, napr. v strojárenstve, elektrotechnickom priemysle a medicíne. Tieto materiály sa používajú v procesoch, kde sú kladené vysoké požiadavky na ich tvrdosť, odolnosť voči opotrebeniu, a tiež tepelnú a chemickú stabilitu povrchu. Štruktúra, chemické zloženie a vlastnosti tenkých vrstiev sú dané technologickými parametrami PVD procesu a prípravou substrátu pred depozíciou. Vysoké požiadavky na kvalitu tenkých PVD povlakov rozvíjajú metódy hodnotenia ich vlastností. Mikrotvrdosť je jednou z dôležitých charakteristík mechanických vlastností povlakovaných častí. Táto charakteristika bola stanovená pomocou statickej indentačnej metódy podľa Vickersa. Morfológia povrchu vzoriek bola stanovená meraním mikrogeometrických charakteristík. Štúdium štruktúrnej stavby povlakovaného systému bolo realizované pomocou elektrónovej mikroskópie. Bola realizovaná tiež EDX analýza povlaku TiAlN. Scratch test je jednou zo základných a najčastejšie používaných metód na stanovenie adhézie tenkého povlaku k povrchu substrátu. Táto metóda definuje kvalitu tenkého povlaku počas jeho aplikácie v praxi. Povrch materiálu po scratch teste bol vyhodnotený metalografickou analýzou v mieste, kde došlo k odtrhnutiu povlaku od substrátu.