Abstrakt
	Svetový trend výroby ocele smeruje k ekonomickej výrobe ocele s neustále rastúcimi nárokmi na kvalitu produkovanej ocele, čo spôsobuje zvýšenie podielu výroby mikrolegovaných ocelí na úkor výroby ocelí bežných akostí [1].  Zároveň vychádzajú do popredia ekologické aspekty spojené s výrobou ocele. Tieto náročné požiadavky je možné plniť len za pomoci správne fungujúceho troskového systému v ktoromkoľvek agregáte. Voľbou vhodného troskového režimu je možné nielen zvýšiť čistotu ocele, znížiť náklady spojené s jej výrobou, ale i znížiť množstvo trosky vznikajúcej na 1 tonu vyrobenej ocele. Modifikáciou zloženia trosiek je možné meniť aj ich fyzikálne vlastnosti, vplývajúce najmä na priebeh reakcií na rozhraní troska - tekutý kov, opotrebenie výmurovky, ale aj na možnosti ich ďalšieho spracovania za účelom zníženia množstva haldovaných trosiek [2]. Odsírenie ocele v panvovej peci závisí na teplote, aktivite kyslíka v troske a oceli, ale najmä na chemickom zložení a fyzikálnych vlastnostiach trosky. Nevyhnutnou požiadavkou pre efektívne odsírenie ocele je minimálny obsah ľahko redukovateľných oxidov v troske. Existuje veľa vzťahov popisujúcich odsírovacie schopnosti trosky medzi ktorými existujú aj funkčné závislosti. V tomto článku sú prezentované grafické závislosti medzi jednotlivými parametrami pre približne 229 tavieb vybranej ocele. Na základe uvedeného sú zostavené parametre pre optimálne pracujúci troskový systém v panve. Jeden z významných faktorov je obsah MnO v troske. Napriek vyššiemu rozptylu získaných parametrov je rozdeľovací koeficient síry (Ls) jedným z hlavných ukazovateľov ktorý úzko súvisí s optickou bazicitou trosky.