Abstrakt
	Táto práca sa zaoberá lúhovaním šachtových úletov, ktoré vznikli ako vedľajší produkt pri výrobe čiernej medi z druhotných surovín s cieľom vylúhovať kovy zinok a meď. Úlety pochádzajú zo spoločnosti KOVOHUTY, a.s. v Krompachoch. Počas experimentov sa sledoval vplyv teploty, koncentrácie kyseliny sírovej a navážky. Na experimenty lúhovania sa použili rôzne teploty (20, 40, 60 a 80 °C), koncentrácie kyseliny sírovodíkovej (0.25, 0.5, 1 a 2M) a rôzne pomery kvapalnej ku pevnej fáze (L:S = 10, 20 a 40). Z dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že lúhovanie zinku prebieha rýchlo a už v 5 minúte sa dosahujú vysoké výťažnosti a pri niektorých podmienkach sa vylúhuje prakticky všetok zinok. Lúhovanie medi však bolo odlišné. Najvyššie výťažnosti sa dosahovali až po 60 minútach a tendencia kriviek naznačuje, že predĺženie doby lúhovania by mohlo viesť k zvýšeniu výťažností medi do roztoku. Z výsledkov ďalej vyplýva, že pri určitých podmienkach (0.25M H2SO4, 90 °C a L:S = 20) je možné dosiahnuť stav, kedy sa bude selektívne lúhovať zinok (výťažnosť zinku nad 90 %) bez toho aby sa lúhovala meď (výťažnosť medi pod 1 %). Opačný stav t.j. kedy by sa dosiahli vysoké výťažnosti medi bez toho aby do roztoku prešiel zinok, nie je možné dosiahnuť. Najvyššie výťažnosti oboch kovov súčasne (97 % Zn a 68 % Cu) je možné dosiahnuť pri podmienkach: 2M H2SO4, 90 °C a L:S = 40.