Abstrakt
	Identifikácia mechanizmu opotrebenia žiaruvzdornej výmurovky kyslíkového konvertora je základným predpokladom pre optimalizáciu procesu výroby ocele. Poznanie spôsobu, akou daný činiteľ pôsobí na amortizáciu žiaruvzdorného staviva, úzko súvisí s tvorbou technologických postupov slúžiacich na obmedzenie ich vplyvu. Výsledky analýzy mechanizmu, ktorým dochádza k znižovaniu hrúbky žiaruvzdornej výmurovky kyslíkového konvertora v priebehu kampane, je možné aplikovať pri vývoji nových žiaruvzdorných materiálov s vhodnejším chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V tomto smere je veľmi významné i stanovenie vyváženej spotreby torkrétovacích hmôt, pretože výdavky na opravárenské zmesi majú majoritný podiel na celkových finančných nákladoch na kampaň. Určením optimálnej spotreby opravárenských zmesí je možné vymedziť dĺžku trvania kampane kyslíkového konvertora, počas ktorej je celý proces výroby ocele pre producenta z finančného hľadiska rentabilný. Na základe odbornej literatúry bol vypracovaný mechanizmus opotrebenia žiaruvzdorného staviva. Uvažovalo sa s teplotami od 1300 °C do 1700 °C, ktoré sa v priebehu skujňovacieho procesu v kyslíkovom konvertore môžu vyskytnúť. Proces opotrebenia bol rozdelený do logických krokov. V každom kroku je na základe termodynamických údajov popísaný najpravdepodobnejší priebeh čiastkových procesov a produktov chemických reakcií.