Abstrakt
	Príspevok sa zaoberá stanovením štruktúrnej stavby a vlastností tenkých tvrdých povlakov. Povlaky TiAlN a nc-(Ti1-xAlx)N/a-Si3N4 (nACo) boli na povrch oceľového substrátu deponované metódou ARC a LARC, ktoré patria k PVD (Physical Vapour Deposition) technológiám. Vývoj TiAlN povlakov nezostal len na úrovni jednoduchých systémov. V súčasnosti sa v širokej miere využívajú výhody multivrstvového usporiadania TiAlN povlaku, príp. jeho kombinácia s iným tenkým povlakom a úspešne využívajú aj vysoko tvrdé nanokompozitné povlaky. Nástroje a strojné súčasti s PVD povlakmi musia, počas svojej aplikácie v praxi, spĺňať podmienky zachovania dostatočnej kvality. Pred samotnou depozíciou v povlakovacom zariadení je dôležité pripraviť substrát vhodnou voľbou tepelného spracovania na dostatočnú tvrdosť. Povrch substrátu sa ďalej pripravuje leštením a čistením v acetóne. Ďalšie čistenie, predohrev a aktivácia povrchu substrátu sa realizujú priamo v povlakovacom zariadení. Na stanovenie vlastnosti povlakovaného systému sa používajú metódy, ktoré zohľadňujú skutočnosť, že sa jedná o tenké, tvrdé povlaky hrúbky niekoľko mikrometrov. Na štúdium štruktúrnej stavby bola použitá elektrónová mikroskópia. Na stanovenie mechanických vlastností povlakov bolo použité meranie tvrdosti nanoindentačnou metódou Nanoindentačná metóda  umožnila okrem tvrdosti, stanoviť aj modul pružnosti tenkého povlaku pri nízkych zaťaženiach (v mN). Na určenie hrúbky povlaku bol použitý Kalotest. Táto metóda umožňuje stanoviť hrúbku povlaku, a zároveň usporiadanie jednotlivých vrstiev vo viacvrstvovom povlaku. Odolnosť voči opotrebeniu bola testovaná Rockwellovou metódou. Táto metóda je založená na zaťažovaní Rockwell indentora do povrchu vzorky použitím konštantného zaťaženia. Odolnosť voči šíreniu trhlín pozdĺž rozhrania je kritériom adhézie povlaku k substrátu. Na stanovenie kvality povlaku sa využíva HF stupnica. Výsledkom testu  bolo stanovenie adhézne – kohéznych vlastností povlakov. Stopy po jednotlivých testoch, boli pozorované mikroskopicky.