Abstrakt
	Výroba ultrajemných kovových materiálov predstavuje modernú a perspektívnu oblasť hutníctva. V súčasnej dobe existuje viacero metód na produkciu týchto materiálov. Jedna z možností ako takéto materiály pripraviť je cesta pôsobením intenzívnych plastických deformácií (IPD). Principiálne jednoduchá a zároveň efektívna je metóda ECAP (Equal channel angular pressing). V procese IPD je dôležitý moment merania tvárniacich síl. S potrebnou presnosťou tieto sily merajú tenzometrické snímače síl. Z Nameraných síl možno usudzovať o prebehajúcich dejoch v oblasti plastických deformácií, ale aj o trení v miestach styku kovu s matricou. V článku je navrhnutá experimentálna metodika merania deformačných síl tenzomerickým snímačom pomocou laboratórnej aparatúry NI cDAQ a softwaru LabView od firmy National Instruments. Popísané sú deformačné krivky procesu pretláčania ECAP zliatin EN AW 6060 a OFHC (Oxygen Free High Conductivity)  Cu po zonálnej rafinácii. Maximálne hodnoty deformačných síl (Fmax) vykazovali rozptyl v prvom ECAP prechode u oboch materiáloch hodnôt 23 kN, čo predstavuje z celkového rozsahu merania 23 %. V nasledujúcich prechodoch sa rozptyly zmenšovali, čo nepriamo poukazuje na homogenizáciu vstupnej štruktúry. Štvrtý prechod OFHP Cu zaznamenal rozptyl deformačných síl len 4,7%. Podobne u vzoriek z EN AW 6060 v tretom prechode klesol rozptyl na 4% z meraného rozsahu. U vzoriek zo zliatiny EN AW 6060 sa deformačné sily potrebné na pretláčanie v nasledujúcich prechodoch znižovali. To naznačuje na procesy odpevňovania. Naopak vzorky z vysoko čistej medi zaznamenali nárast deformačných síl.