 |
Počet návštev: 85403383
AMS práve číta: 1
|
|
|
|
|
 |
|
|
| Podrábský T., Stránský K., Pospíšilová S., Rek A., Dobrovská J., Juliš M. |
| HETEROGENITA SLITINY INCONEL 713 LC |
| K. s.: cast nickel alloy|chemical heterogeneity|mathematical-statistical analysis| |
| No 1 (2005), p. 68-73 |
|
|
|
| Cehlár M., Mihok J., Kyseľová K., Bohušová V. |
| VÝZNAM OCENENIA KOSOVSKÉHO UHOĽNÉHO LOŽISKA FORMOU POSÚDENIA EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ PRI BUDOVANÍ TRHOVEJ EKONOMIKY |
Abstrakt
Kosovské uhoľné bane pracujú v najpriaznivejších geológických podmienkach v Európe. Pri priemernom pomere 1,7 m3 skrývky na 1 t uhlia, produkcia v Kosovských uhoľných baniach umožňuje zásobovať primárne palivo pre tepelne elektrárne, kde cena takto získaného paliva môže byť konkurencie schopná a to v porovnaní so svetovými cenami energetických surovín a elektrickej energie.
Celkové zásoby, ktoré sú ohodnotene na 11,500 miliónov t predstavujú jedno z najbohatších uhoľných zásob v Európe, ktoré umožňujú vyvíjať ambiciózne výrobné a rozvojové schémy do budúcnosti.
Dve povrchové bane Mirash a Bardh, ktoré partia Kosovskému Energetickom Podniku dosiahli maximálnu výrobnú kapacitu v roku 1988 a to 10,6 miliónov t. Inštalovaná kapacita však je dostačujúca na zásobovanie uhlím tepelné elektrárne Kosovo „A“ s inštalovanou kapacitou 790 MW a Kosovo „B“ s 679 MW, sušiareň a ostatných miestnych odberateľov.
Aktuálna situácia v uhoľných baniach sa dá charakterizovať ako neekonomická ťažba z dôvodu mnohých problémov, ktoré vzniky pred a po vojne (1998-1999) čo za prejavuje nízkou produkčnou kapacitou.
Stratégia a rozvojová politika kosovského energetického sektoru tzv. „White Paper“ sa opiera na využitie domácich uhoľných rezerv na výrobu elektrickej energie. Tak tiež sa predvída s inštaláciou nových tepelných elektrární na uhlie s kapacitou v rozmedzí 300 až 900 MW v závislosti od výsledkov Prefeasibility štúdie pre stavbu nových tepelných elektrárni.
Berúc do úvahy obmedzené zásoby uhlia v aktuálnych povrchových baniach, ktoré postačia nasledujúcich 5 až 7 rokov na zabezpečenie primárneho paliva (uhlia) pre existujúce ako aj nové energetické výrobne kapacity je nutné aby ťažba uhlia z nového poľa začala najneskôr v roku 2008.
Skôr ako sa začne s pracou na týchto dvoch projektoch je dôležité zrealizovať ekonomickú analýzu tykajúca sa požiadavky uhlia zo strany existujúcich a nových tepelných elektrární , kde tato požiadavka môže byť v rozmedzí 11 – 20 miliónov ton uhlia ročne. Na základe tejto štúdie bude možne uskutočniť aj kompletnú feasibility štúdiu nového dobývacieho poľa.
|
| K. s.: lignite mines|economic analysis|investment efficienty| |
| No 1 (2005), p. 104-115 |
|
|
|
|
|
|
|
Vydavatelia a tlač
AMS online
