 |
Počet návštev: 85875029
AMS práve číta: 1
|
|
|
|
|
 |
|
|
| Longauerová M., Fedorová M., Longauer S., Kadlec J., Bořuta J., Fujda M., Janák G., Vojtko M. |
| HETEROGENITA CHEMICKÉHO ZLOŽENIA V LIATYCH POLOTOVAROCH |
| K. s.: Slabs|surface segregation|structure heterogeneities|centreline noncompactibilities|round blooms|central segregation| |
| No 1 (2007), p. 17-25 |
|
|
|
| Dománková M., Marek P., Moravčík R. |
| ÚČINOK ŽÍHANIA PRI TEPLOTE 650°C NA PRECIPITÁCIU VO VYBRANÝCH AUSTENITICKÝCH NEHRDZAVEJÚCICH OCELIACH |
Abstrakt
Medzikryštálová korózia a korózia pod napätím je najdôležitejším koróznym procesom v austenitických nehrdzavejúcich oceliach, ktorý limituje aplikáciu týchto materiálov. Scitlivenie austenitických nehrdzavejúcich ocelí je ovplyvňované viacerými metalurgickými faktormi, ako sú: chemické zloženie, stupeň pretvorenia, veľkosť zrna, čas a teplota žíhania. Teplotná expozícia v intervale 500 – 800°C spôsobuje precipitáciu karbidov bohatých na chróm (Cr,Fe)23C6 po hraniciach austenitických zŕn, čím sa môže vytvoriť oblasť so zníženým obsahom chrómu. Ak obsah chrómu v oblasti hraníc zŕn klesne pod 12%, nastane scitlivenie ocele.
V príspevku sa zaoberáme vplyvom procesu žíhania na scitlivenie nestabilizovaných ocelí AISI 316, AISI 304 a stabilizovanej ocele X6CrNiMoTi 17-12-2. Identifikácia, morfológia a veľkosť precipitátov na hraniciach zŕn, ktoré môžu spôsobiť scitlivenie, boli charakterizované vo vzorkách žíhaných na teplote 650°C v čase, ktorý odpovedá scitliveniu. Je pozorovaný systematický trend v experimentálne získaných údajov scitlivenia austenitických nehrdzavejúcich ocelí. Generovanie týchto údajov je dôležité z hľadiska špecifikácie zloženia, ako aj limitovanie kritického stupňa ochladzovania v priebehu výroby.
Na identifikáciu sekundárnych fáz sa aplikovala transmisná elektrónová mikroskopia (TEM) na extrakčných uhlíkových replikách. JEOL 200 CX s urýchľovacím napätím 200 kV bol použitý na TEM pozorovanie. Repliky sa elektrolyticky odleptali z metalograficky pripravených povrchoch vzoriek v roztoku CH3COOH : HClO4 = 4 :1, teplota roztoku 20°C a napätie 20 V.
V prípade analýzy experimentálnej ocele AISI 316 bola precipitácia zistená po výdrží 5 hodín. Ako prvý sa identifikoval karbid M23C6, nasledovala ?-fáza a karbid M6C. Relatívny pomer karbidu M23C6 sa znižoval s predlžovaním doby žíhania. Na rozdiel od karbidu M6C, v prípade ktorého sa relatívny pomer zvyšoval s predlžujúcou sa dobou žíhania. Podobný trend precipitácie bol pozorovaný v experimentálnej oceli AISI 304 v priebehu žíhania na teplote 650°C.
Precipitácia v experimentálnej oceli X6CrNiMoTi 17-12-2 začala po 10 hodinovej výdrži. Ako prvé sme identifikovali precipitáty karbidu MC a ?-fázy. Karbid M23C6 a ?-fáza boli identifikované až po 30 hodinovom žíhaní. Relatívny pomer ?-fázy sa znižoval s predlžujúcou sa dobou žíhania, na rozdiel od ?-fázy, ktorej relatívny pomer sa zvyšoval.
|
| K. s.: austenitic stainless steels|sensitisation|precipitation|secondary phases|intergranular corrosion| |
| No 1 (2007), p. 52-60 |
|
|
|
|
|
|
|
Vydavatelia a tlač
AMS online
