|
Počet návštev: 82734320 AMS práve číta: 1
|
|
|
|
|
|
|
Longauerová M., Fedorová M., Longauer S., Kadlec J., Bořuta J., Fujda M., Janák G., Vojtko M. |
HETEROGENITA CHEMICKÉHO ZLOŽENIA V LIATYCH POLOTOVAROCH |
K. s.: Slabs|surface segregation|structure heterogeneities|centreline noncompactibilities|round blooms|central segregation| |
No 1 (2007), p. 17-25 |
|
|
Marek P., Dománková M. |
VPLYV 40 % DEFORMÁCIE NA PROCES SCITLIVENIA V AUSTENITICKÝCH NEHRDZAVEJÚCICH OCELIACH 316 A 316 L |
Abstrakt
Na scitlivenie austenitických nehrdzavejúcich ocelí vplýva niekoľko faktorov: chemické zloženie, stupeň pretvorenia, veľkosť zrna a časovo-teplotné expozície. Skúmaná bola oceľ AISI 316 s rozdielnymi chemickými zloženiami (hlavne obsahu uhlíka). Experimentálny materiál analyzovanej ocele bol dodaný po rozpúšťacom žíhaní (1100°C/1h, chladený do vody) a narezaný na pásy 150 x 100 mm. Vzorky boli následne deformované na 40 % ich hrúbky. V experimentálnej austenitickej nehrdzavajúcej oceli AISI 316 a AISI 316L bol pozorovaný vplyv plastickej deformácie na scitlivenie počas časovo-teplotných expozícii v intervale (500 - 900°C) pri výdrži od 0,02 do 100 hodín.
Na určenie stupňa scitlivenia bol aplikovaný korózny test ASTM A262 metóda A, ktorý pozostával z elektrolytického leptania v 10% kyseline šťaveľovej po dobu 90 sekúnd pri prúdovej hustote 1 A/cm2. Mikroštruktúra bola pozorovaná svetelným mikroskopom pri zväčšení 250 x a bola charakterizovaná ako stupňovitá, prechodová alebo jamková. Mikroštruktúra charakterizovaná ako stupňovitá a prechodová sa považovala ako nescitlivená a jamková bola klasifikovaná ako scitlivená.
Analýza procesu scitlivenia v austenitických nehrdzavejúcich oceliach AISI 316 a AISI 316L s odlišným chemickým zložením s ohľadom na rôzny stupeň pretvorenia v intervale 0% do 40%. Na základe týchto výsledkov sa skonštruovali TTS diagramy. Tieto diagramy vyznačujú oblasť, kde nastáva scitlivenie experimentálnych ocelí.
Výsledky ukazujú, že zvyšovanie stupňa deformácie akceleruje scitlivenie, kinetiku a mechanizmus precipitácie sekundárnych fáz, hlavne karbidov bohatých na chróm (Fe,Cr)23C6. Precipitácia sekundárnych fáz v skúmanej oceli bola pozorovaná na hraniciach, ale aj vo vnútri zŕn.
Minimálny čas potrebný pre scitlivenie tzv. nos krivky bol pri oceli AISI 316 pri teplote 800°C a oceli 316L pri teplote 750°C. Pri deformovaných oceliach sa pri oceli AISI 316 skrátil čas potrebný na scitlivenie, pri tej istej teplote, ale pri oceli AISI 316L sa okrem skrátenia času nos krivky posunul k nižšej teplote ako v prípade nedeformovaného stavu.
|
K. s.: austenitic stainless steels|deformation|sensitisation|precipitation| |
No 1 (2007), p. 61-67 |
|
|
|
|
|
|