Vydavatelia a tlač        Zameranie        Redakčná rada        Kontakt        Inštrukcie pre autorov        Abstrakčné databázy        AMS online      Ročník 2013      Ročník 2012      Ročník 2011      Ročník 2010      Ročník 2009      Ročník 2008 1 2 3      Ročník 2007      Ročník 2006      Ročník 2005      Ročník 2004      Ročník 2003      Ročník 2002      Ročník 2001      Ročník 2000      Ročník 1999      Ročník 1998      Ročník 1997                Konferencie        Linky                 Počet návštev: 85299186 AMS práve číta: 1 hľadať: podľa autora podľa názvu podľa kľúčového slova Ročník 2008 No 3 Fujda M., Kvačkaj T., Vojtko M., Milkovič O. MECHANICKÉ VLASTNOSTI A MORFOLÓGIA LOMOVÝCH POVRCHOV HLINÍKOVEJ ZLIATINY EN AW 2024 PRIPRAVENEJ PROCESOM ECAP K. s.: EN AW 2024 aluminium alloy|equal channel angular pressing (ECAP)|ultra-fine grain microstructure|mechanical properties|fracture morphology| No 3 (2008), p. 331-341   mag01.pdf (382 kB) mag01.txt (2 kB)   Bidulská J., Kočiško R., Kvačkaj, T., Bidulský R., Actis Grande M. NUMERICKÉ SIMULÁCIE HLINÍKOVEJ ZLIATINY EN AW 2014 V ECAP PROCESE K. s.: aluminium alloy|SPD|ECAP|FEM|DEFORM| No 3 (2008), p. 342-348   mag02.pdf (370 kB) mag02.txt (2 kB)   Bidulský R., Actis Grande M., Kabátová M., Selecká M. VPLYV POVLAKOVANÉHO A MIEŠANÉHO UHLÍKA NA LISOVATELNOSŤ ASTALOY CrL K. s.: compaction|compressibility|linear regression|density|porosity| No 3 (2008), p. 349-355   mag03.pdf (278 kB) mag03.txt (2 kB)   Plešingerová B., Lukáčová H., Horkavcová D., Vojtko M. KRYŠTALIZÁCIA Ca-P ZLÚČENÍN NA POVRCHU Ti –SUBSTRÁTU UPRAVENÉHO V ALKALICKOM PROSTREDÍ K. s.: Precalcification|SCS an SBF Fluids|Activation of Titanium| No 3 (2008), p. 356-370   mag04.pdf (2 MB) mag04.txt (2 kB)   Dutkiewicz J., Kováčová A., Maziarz M., Litynska L. ANALÝZA MIKROŠTRUKTÚRY A MERANIE MIKROTVRDOSTI KOVOVÝCH SKIEL A ICH KOMPOZITOV K. s.: amorphous metals|metallic glasses|Ni-based alloys|mechanical alloying|hot vacuum pressing|porosity|microhardness| No 3 (2008), p. 371-380   mag05.pdf (466 kB) mag05.txt (2 kB)   Lascsáková M. VPLYV POUŽITIA RÔZNYCH NUMERICKÝCH METÓD PRI PROGNÓZOVANÍ CIEN HLINÍKA VYUŽITÍM DVOCH ZNÁMYCH VSTUPNÝCH HODNÔT K. s.: forecasting|numerical modelling|ordinary differential equation| No 3 (2008), p. 381-389   mag06.pdf (107 kB) mag06.txt (3 kB)   Straka Ľ. ANALÝZA TEPELNÉHO OVPLYVNENIA POVRCHU VZORKY PO PROCESE WEDM K. s.: Parameters of Technological Process|Heat Affected Zone (HAZ)|Quality of Surface|Wire Electrical Discharge Machining (WEDM)| No 3 (2008), p. 390-396   mag07.pdf (357 kB) mag07.txt (2 kB)   Petrík J., Mikloš V., Tompoš T, Jakub M. VYHODNOTENIE KVALITY KALIBRÁCIE TVRDOMERA K. s.: Vickers hardness test|calibration|uncertainty| No 3 (2008), p. 405-413   mag09.pdf (109 kB) mag09.txt (1 kB)   Ivanišin P., Hirjak M. VYSOKOPECNÁ TROSKA, JEJ SPRACOVANIE A ZUŽITKOVANIE Abstrakt V technologickom procese výroby surového železa vznikajú súbežne s výrobou hlavného produktu surového železa, aj produkty vedľajšie, majúce charakter druhotných surovín a priemyselných odpadov. Medzi najzastúpenejší vedľajší produkt vznikajúci v procese výroby surového železa zaraďujeme vysokopecnú trosku. Na každú tonu vyrobeného surového železa je potrebných približne 1,6 tony vstupných surovín, z toho približne 330 kg koksu, 150 kg prachového uhlia, 900 m3 horúceho vzduchu. Objem vzniknutej vysokopecnej trosky pri tom predstavuje približne 230-400 kg na jednu tonu surového železa. Podľa katalógu odpadov (zbierka zákonov 284/ 2001) trosky z procesov výroby surového železa zaraďujeme do skupiny ostatných odpadov. Táto skupina odpadov nepredstavuje veľké riziko pre životné prostredie svojim chemickým zložením, je však problematická najmä svojim veľkým výskytom. Vysokopecná troska vzniká roztavením hlušiny kovonosnej časti, troskotvorných prísad a popola koksu. Jej chemické a mineralogické zloženie, ako aj fyzikálno-chemické vlastnosti ju predurčujú k zužitkovaniu v rôznych oblastiach priemyslu. Chemické zloženie trosky, ako aj spôsob ochladzovania sú faktory, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú možnosti jej ďalšieho zužitkovania. Z hľadiska jej maximálneho zužitkovania je preto dôležité detailne poznať trosky ako také, a to od ich vzniku, chemického a mineralogického zloženia, fyzikálnych vlastností, ktoré v kombinácií s rôznym spôsobom spracovania môžu poskytnúť rôzne výsledné vlastnosti produktu. V tomto príspevku sú popísané spôsoby spracovania jednotlivých druhov trosiek spoločnosťou Vulkmont, a.s.. Detaile sa zaoberá problematikou technologického zabezpečenia spracovania vysokopecnej trosky vo forme granulovannej vysokopecnej trosky, vysokopecného štrku a vysokopecnej pemzy, ako aj možnosťami zužitkovania finálnych produktov. K. s.: blast furnace slag|processing of slag|granulated blast furnace slag|blast furnace gravel and blast furnace pumice|utilization of blast furnace slag| No 3 (2008), p. 414-418   mag10.pdf (44 kB) mag10.txt (2 kB)   ... © 2005 AMS HF TU Košice ...