 |
Počet návštev: 84898533
AMS práve číta: 1
|
|
|
|
|
 |
|
|
| Pernis R., Kasala J., Bořuta J. |
| KRUTOVÉ SKÚŠKY MOSADZE MS70 ZA TEPLA |
| K. s.: brass|cartridge brass|hot formability properties|hot extrusion pressing|strain rate| |
| No 1 (2009), p. 5-14 |
|
|
|
| Petrík J., Špeťuch V., Trpčevská J., Velgosová O. |
| VPLYV GUĽÔČKY NA KVALITU BRINELLOVEJ SKÚŠKY TVRDOSTI |
Abstrakt
Meranie tvrdosti patrí k najrozšírenejším skúškam mechanických vlastností. Je to rýchla a jednoduchá metóda na určenie vlastností materiálu z malej vzorky. Meranie tvrdostí je často používaná metodika skúšok mechanických vlastností v automobilovom priemysle, či už u finálnych výrobcov, ale aj u subdodávateľov (napr. plechy). V súvislosti s predpokladaným vývojom automobilového priemyslu v SR sa výskum v tejto oblasti javí ako aktuálna výzva. Ako pri každej skúške mechanických vlastností, aj tu je prirodzená požiadavka na zabezpečenie kvality výsledkov.
Príslušná technická norma STN EN ISO 6506-1:2005 STN vyžaduje pri meraní používať guľôčky z tvrdokovu (spekaného karbidu, hodnota tvrdosti HBW). Bohužiaľ, súčasťou vybavenia tvrdomerov je často guľôčka z tepelne spracovanej ocele (hodnota tvrdosti HBS), ktorá sa v praxi v mnohých prípadoch zo zotrvačnosti, nevedomosti alebo z finančných dôvodov naďalej používa. Napriek tomu, že odborná literatúra pripúšťa, že pri meraní vzoriek s tvrdosťou do 300 HB rozdiel v hodnotách získaných oboma guľôčkami nie je veľký, cieľom predkladanej práce je vyhodnotiť vplyv oboch typov guľôčiek na hodnotu tvrdosti ocele STN 41 1600. Na porovnanie bola použitá analýza systémov merania (MSA), analýza neistôt, Z-skóre, t-test a dvojfaktorová analýza rozptylu ANOVA.
Meranie realizovali štyria operátori. Tvrdosť sa merala podľa STN ISO 6506 ako HBW a HBS 2,5/187,5. Ako merací prostriedok bol použitý tvrdomer HPO 250, vyrobený firmou Web Werkstoffprüfmaschinen „Fritz Heckert“ (bývalá NDR) v roku 1982, zväčšenie meracieho (optického) zariadenia bolo 70. Tvrdomer bol nepriamo kalibrovaný (pomocou tvrdomernej doštičky – certifikovaného referenčného materiálu) a bola stanovená neistota kalibrácie pre HBS a HBW. Pre HBW tvrdomer nespĺňa podmienky dané normou.
Pomer variability nameraných hodnôt, daný ich smerodajnou odchýlkou a hodnoty najmenšieho dielika tvrdomera potvrdzuje jeho dostatočnú rozlišovaciu schopnosť. Viac odľahlých hodnôt, stanovených Grubbsovým testom a viac súborov nameraných hodnôt s iným ako normálnym rozdelením, stanovených Anderson – Darlingovým testom sa vyskytovalo v prípade oceľovej guľôčky. Iné ako normálne rozdelenie súboru vedie v prípade analýzy systémov merania k nadhodnoteniu chyby, teda podhodnoteniu spôsobilosti procesu merania.
Napriek vyšším hodnotám neistoty kalibrácie v prípade HBW priemerná relatívna rozšírená neistota pre HBW bola nižšia ako pre HBS.
Analýza systémov merania (MSA) vychádza z predpokladu, že merací proces realizovaný v spôsobilom, teda kvalitnom systéme je tiež spôsobilý. Pri riešení bol použitý prístup GRR (analýza opakovateľosti a reprodukovateľnosti), ktorý okrem číselného vyhodnotenia celkovej spôsobilosti (%GRR) vyhodnocuje aj vplyv dôležitých prvkov systému: meracieho prostriedku %EV, operátora %AV a medzivzorkovej variability (%PV). Výraznejší rozdiel bol zistený iba v prípade indexov %EV. Jeho vyššia hodnota v prípade použitia oceľovej guľôčky (HBS) svedčí o nižšej kvalite. V oboch prípadoch (HBW aj HBS) je celková spôsobilosť nízka (vysoká hodnota indexu %GRR), čo je pri analýze procesov merania tvrdosti bohužiaľ typické. Histogram normovaných hodnôt svedčí o vyššej variabilite v prípade použitia oceľovej guľôčky.
Metóda Z-skóre sa používa v medzilaboratórnych porovnávaniach. Laboratórium reprezentuje jeden operátor, merajúci jedným typom guľôčky. Odľahlé hodnoty, pri ktorých hodnota Z-skóre prekračuje ?3?sa vyskytovali iba pri použití oceľovej guľôčky (operátori B a C).
Nepárovým t-testom sa porovnávali priemerné hodnoty tvrdosti namerané jednotlivými operátormi jednou oceľovou a karbidovou guľôčkou. Štatisticky významný rozdiel bol zistený u súborov nameraných operátormi B a C.
Podľa dvojfaktorovej analýzy rozptylu (ANOVA) s opakovaním rozdiel medzi hodnotami tvrdosti, nameranými oboma guľôčkami štatisticky významný.
Vzhľadom na nejednoznačné výsledky analýz, platnú technickú normu, ako aj na relatívne nízku cenu guľôčky z tvrdokovu (karbidu) autori odporúčajú používanie metódy HBW
|
| K. s.: calibration|HBS|HBW|uncertainty|t-test|ANOVA|BSI 9001| |
| No 1 (2009), p. 44-54 |
|
|
|
|
|
|
|
Vydavatelia a tlač
AMS online
