Počet návštev: 86763562
AMS práve číta: 1




Ročník 2006 No 2

Polak K.
ODBORNE VYSOKE SKOLSTVO SA VRATI
K. s.:
No 2 (2006), p. 111-118
  mag01.pdf (451 kB)
mag01.txt (245 B)  

Kiatgamolchai S., Parinyataramas J., Nilpairach S., Thueploy A., Wanichsampan J., Min G.
TERMOELEKTRICKÉ VLASTNOSTI POLOVODIČA -FESI2 PRIPRAVENÉHO MECHANICKÝM LEGOVANÍM A SPEKANÍM BEZ POUŽITIA TLAKU
K. s.: -FeSi2|irondisilicide|thermoelectric|Seebeck coefficient|mechanical alloying|
No 2 (2006), p. 119-127
  mag02.pdf (851 kB)
mag02.txt (2 kB)  

Ševčík A., Ševčíková J.
ANALÝZA POKLESU ZÚŽENIA PRI VYSOKOTEPLOTNÝCH SKÚŠKACH LIATEHO STAVU NÍZKOUHLÍKOVÝCH OCELÍ
K. s.: low carbon steels|slabs|high temperature properties|hot ductility|intercrystalline fracture|interdendritic fracture|statistic analysis|
No 2 (2006), p. 128-138
  mag03.pdf (777 kB)
mag03.txt (2 kB)  

Mišičko R., Masek V., Sojko M.
KVALITA PRIMÁRNEJ DENDRITICKEJ ŠTRUKTÚRY PLYNULE ODLIEVANÝCH BRÁM PRI RÔZNYCH RÝCHLOSTIACH ODLIEVANIA
K. s.: dendritic structure|skin|crystalline zone|zone of equiaxed crystals|primary dendrite arm spacing|secondary dendrite arm spacing|
No 2 (2006), p. 139-146
  mag04.pdf (819 kB)
mag04.txt (1 kB)  

Wangyao P., Polsilapa S., Homkrajai W., Krongtong V., Panich N.
VPLYV OPÄTOVNÉHO TEPELNÉHO SPRACOVANIA NA MIKROŠTRUKTÚRU ODLIEVANEJ TURBÍNOVEJ LOPATKY Z NIKLOVEJ SUPERZLIATINY UDIMET 500
K. s.: Microstructural Refurbishment|Rejuvenation|Re-Heat-Treatment|Superalloys|Lifetime Extension|U-500|
No 2 (2006), p. 147-153
  mag05.pdf (872 kB)
mag05.txt (2 kB)  

Lothongkum G., Ratanamahasakul S., Wangyao P.
VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI MIKROŠTRUKTÚROU A MECHANICKÝMI VLASTNOSŤAMI ODLIEVANEJ ZLIATINY NA BÁZE ŽELEZA PO TEPELNOM SPRACOVANÍ
K. s.: Iron-base alloy|Heat treatment|Aging|Carbide precipitation|Mechanical properties|microstructure|
No 2 (2006), p. 154-166
  mag06.pdf (1 MB)
mag06.txt (2 kB)  

Kubiński W., Krawczyk K.
APLIKÁCIA EVULUČNÝCH ALGORITMOV PRE OPTIMALIZÁCIU VÝROBNÝCH PLÁNOV V ZLIVÁRENSTVE
K. s.: evolutionary algorithms|optimization of production schedule|operational planning in foundry|
No 2 (2006), p. 167-178
  mag07.pdf (389 kB)
mag07.txt (2 kB)  

Ciuca I., Nocivin A.
ŠTRUKTURÁLNO - TRANSFORMAČNÉ CHARAKTERISTIKYA MECHANICKÉ VLASTNOSTI ZLIATINY Ti - 10Mo - 8V - 1Fe - 3,5 Al
K. s.: titanium alloy|phase content|annealing|hardening and ageing|hardness|
No 2 (2006), p. 179-190
  mag08.pdf (465 kB)
mag08.txt (2 kB)  

Pernis R.
VÝPOČET HRÚBKY STENY RÚR PRI ŤAHANÍ BEZ TŔŇA
Abstrakt
Technológia ťahania rúr bez tŕňa je spravidla využívaná v koncových ťahoch technologického postupu výroby rúr. Obyčajne je to z toho dôvodu, že vnútorný priemer rúry je malý a použitie tŕňa je problematické, alebo nemožné. Pri použití tejto technológie je potrebné však vedieť ako sa zmení hrúbka steny rúry po ťahaní. Na túto otázku sa pokúša dať odpoveď tento príspevok. V ňom je uvedený prehľad známych vzťahov pre výpočet hrúbky steny rúr, ktoré vychádzajú z empirických alebo poloempirických poznatkov. Uvedený matematický model ťahania rúr bez tŕňa vychádza z teórie tvárnenia kovov a je vo forme dvoch diferenciálnych rovníc. Vizualizácia oboch rovníc je realizovaná vo forme grafov, ktoré poukazujú na vplyvy jednotlivých technologických parametrov na zmenu hrúbky steny rúr pri ťahaní bez tŕňa. Najvýznamnejší vplyv na zmenu hrúbky steny má hrubostennosť rúr, to je pomer hrúbky steny rúry k jej polomeru t0/r0. Uskutočnená analýza funkčných závislostí na základe definujúcich diferenciálnych rovníc, potvrdila zákonitosti zmeny hrúbky steny rúr, ktoré sú v úplnej zhode s technologickou praxou výroby rúr ťahaných bez tŕňa. Rozhodujúci vplyv na zmenu hrúbky steny ťahaných rúr má jej východisková hrubostennosť. Obecne platí, že so zvyšovaním východiskového pomeru t0/r0 sa znižuje narastanie hrúbky steny rúr a za určitých podmienok ťahania môže hrúbka steny aj začať klesať. Je tiež zdokumentovaný vplyv uhla prievlaku na zmenu hrúbky steny rúr. Podobne, ako pri hrubostennosti ťahaných rúr, aj uhol prievlaku ovplyvňuje zmenu hrúbky steny rúry. Vo všeobecnosti platí, že s narastajúcim uhlom prievlaku sa rast hrúbky steny zvyšuje a môže prejsť z oblasti stenčovania steny do oblasti hrubnutia steny. Koeficient trenia medzi ťahanou rúrou a prievlakom naopak nepatrne podporuje klesanie hrúbky steny. Pri ťahaní rúr bez tŕňa zmenu hrúbky steny rúry najvýznamnejšie ovplyvňuje stupeň deformácie. Uskutočnená analýza ukazuje, že za určitých podmienok stupeň deformácie môže podporovať tak hrubnutie steny, ako aj jej zoslabovanie.

K. s.: tube thick-wallness|tube sinking|change in tube wall thickness|die angle|friction coefficient|
No 2 (2006), p. 191-201
  mag09.pdf (369 kB)
mag09.txt (2 kB)  

Fedoročková A., Raschman P.
CHEMICKÉ ROZPÚŠŤANIE PERIKLASU V ZRIEDENEJ HCL
K. s.: Magnesium oxide|Hydrochloric acid|Chemical dissolution|Rate|Mechanism|
No 2 (2006), p. 202-208
  mag10.pdf (285 kB)
mag10.txt (2 kB)  

Sedláková Z., Havlík T.
VÝSKYT NEŽELEZNÝCH KOVOV V HUTNÍCTVE ŽELEZA A OCELE A ICH MOŽNÉ SPRACOVANIE
K. s.: hydrometallurgy|pyrometallurgy|zinc|iron|sulphuric acid|
No 2 (2006), p. 209-218
  mag11.pdf (292 kB)
mag11.txt (981 B)  

Mišičko R., Masek V., Sojko M.
PRASKANIE PLYNULE ODLIEVANÝCH POLOTOVAROV Z PERITEKTICKÝCH OCELÍ
K. s.: Peritectic steel|peritectic reactionprecipitation|solidification|cracking|coarse austenite grain|
No 2 (2006), p. 219-225
  mag12.pdf (847 kB)
mag12.txt (1 kB)